Neznáma krásavica → ep.2

27. května 2009 v 21:18 | S!muush! =33
Autor: S!muush x3
Názov: Neznáma krásavica
Číslo dielu: 2
...
Ja nie som vo svojej koži xD Normálne teraz píšem jednu poviedku za druhou. Prihlásila som sa aj do súťaže o najlepšiu poviedku (ale to je síce vopred prehraté, ale i tak)..=DD no mám čo robiť, ešte chcem teraz dakedy napísať new diel "Zberatelia duší" =DD tak uvidím, čo z toho vznikne xD Pod perexom 2 diel poviedky Neznáma krásavica ^.^
...


U Miry v izbe som jej povedala všetko, čo sa stalo. Potom sme u nej sedeli na posteli a len tak klebetili. Ale keď sa začalo stmievať, musela som už odísť. Kto by sa za mňa pobalil? Zišli sme dole do chodby. Obula som si tenisky. "Ach, sľubuješ, že ma prídeš niekedy navštíviť, Liz?" usmiala sa na mňa Mira.
"Samozrejme, to je nutné!" prikývla som a zapozerala sa jej hlboko do očí. Nedokázala som uveriť, že toto je ten zlomový okamih. Že teraz sa vidíme za najbližšiu dlhú dobu naposledy. Bola som s Mirou od mala. Spomínam si, ako sme v škole chytali rôzne pavúky, trhali im nohy a potom hádzali na ostatné deti. A trest sme si vždy vytrpeli spolu. Vždy sme boli spolu. Podnikli sme toľko vecí. Navždy mi ostanú tieto spomienky. Z prúdu myšlienok ma vytrhla, keď sa mi hodila okolo krku. Pevne ma stisla, až som sa trochu rozkašľala. "Budeš mi hrozne chýbať, Mira.." povedala som.
"Aj ty mne, Elizabeth Hillbert!" vyriekla a cítila som, že jej z očí tečú slzy. Jedna dopadla na moje rameno. Odtiahla som sa a kútiky úst sa mi nadvihli do veľkého úsmevu. Prstom som jej zotrela slzy z očí. "Choď už, prosím.." požiadala ma. Vedela som, že to nemyslela ako 'vypadni, nechcem ťa už viac vidieť!' ale ako 'Liz, moja zlatá, choď. Ja neznášam lúčenia, netýraj ma viac. Bež a zavolaj mi niekedy. Zastav sa tu. Ešte stále sme najlepšie priateľky. A navždy budeme. Ja budem na teba stále myslieť. A mám ťa hrozne rada, ako svoju vlastnú sestru, ktorú som nikdy nemala.. Pamätaj na našu prísahu. NKNCSN. Ľúbim ťa, zlato.'. Odvrátila odo mňa zrak a otvorila vchodové dvere. S úsmevom som vyšla. Zakývala som jej a ona mi gesto opätovala. Potom som zašla za roh a k nej som už viac nedovidela..
Doma som si vytiahla moje tri kufre a naukladala som do nich všetko oblečenie a ostatné veci. Áno, tri kufre. Viem, že sa tu už nikdy nevrátim, beriem so sebou všetko. Aj to lano som si zbalila. Pousmiala som sa. Samozrejme, lano. Ach, Nick.. Už dnes odchádzam (dnes, už je jedna hodina v noci, a o sedem hodín idem, --"). Prečo, Bože, prečo sa toto muselo stať práve mne?! Ja odtiaľto nechcem odísť a nechať tu svojich priateľov. Buď, alebo už viac nechcem žiť.
"Ach, zabite ma niekto.." povedala som do úplného ticha. "Čo budem ja robiť v 'slávnom' Los Angeles? Nikoho tam nepoznám až na moju trafenú mamu s ktorou nie je ani kus normálnej reči." poznamenala som a pokračovala v samomluve. "Nech to už mám čoskoro za sebou. Ale nie je to tak dlho. Keď budem mať osemnásť, tak sa od mamy prisťahujem sem. Ale vážne neviem, ako to za ten čas vydržím.." už som obvolala všetkých kamošov, rozlúčila sa s nimi osobne, ale to nestačí! Chcem niečo viac.. Niekto zapískal. Zatajila som dych a vybehla na balkón. Kukla som cez zábradlie a zbadala som tam.. každého..
"Mira! Mischel, Mark, Simon, David, Elisha, Tessa, Lin, Jasmin, Tor, Eric, Ed, Dada, Kaťa, Moňa, Lado, Emma, Dan a.. Nick.. minna.." posledné meno som vyslovila s pocitom blaženosti.
"No ták, Liz, prestaň s tými tvojimi japonskými hovadinami a poď k nám, nie? My sme tu len kvôli tebe! Prišli sme, aby sme ti povedali, že sme pre teba usporiadali Rozlúčkovú party!" zakričal na mňa Tor. Očami som sledovala každého z nich. Usmievali sa na mňa. "A tiež to je naša Narodeninová party pre teba." dodal a čakal na moju reakciu. Zahľadela som sa Torovi do očí. V nich sa mu pohrávali veselé plamienky. Potom mu zaiskrili radosťou, keď mojou reakciou bolo vykĺznutie mi sĺz z očí. "Tak je rozhodnuté! Ideme do Roháča!" vykríkol a všetci zatlieskali. Nemala som chuť im povedať, aby boli po tichšie. Čo tak oco môže urobiť? Nič. Veľké hovno. Hneď som vbehla do izby a otvorila jeden kufor. Tam som vzala lano a prezliekla sa do čiernych mini šiat s bielymi japonskými znakmi. Ako vždy som ho obviazala okolo zábradlia. Uistila som sa, že je pevné a zliezla som. Rituály jeden za druhým. Ale nemohol chýbať ten posledný. Pri zemi ma už Nick chytil a postavil pevne na dve. Otočila som sa k nemu. Jeho oči boli krásne, a perám som nemohla odolať. Vášnivo som ho začala bozkávať. Pravou rukou som sa mu prehrabla vo vlasoch a on ma tou svojou pritisol viac k sebe. Potom sme všetci odišli do Roháča. Zábava gradovala, bolo príjemne. Zabudla som na všetko, na sťahovanie. Trochu som sa odreagovala a s alkoholom som to trošku prehnala. (Veď koho by neopilo šesť pohárikov Tatranského čaju, a jeden Nicolausky?! *smiech*)
Domov som sa tackala, ešteže bol so mnou Nick a Mira. Držali ma jeden z jednej a druhý z druhej strany. Došli sme pod môj balkón a tam som sa s nimi už naozaj naposledy rozlúčila. Usúdila som, že by nebolo dobré, keby som teraz liezla po lane, tak som sa rozhodla pre vchodové dvere. "Buď opatrná. Aby ťa nepočuli." upozornil ma Nick pred tým. Na jeho slová som len prikyvovala. Oco už určite dávno spí, a ani si nevšimol, že som odišla. Stlačila som kľučkou na dverách.
"Odomknuté?" začudovala som sa, ale pokračovala som. Netrápilo ma, že nezamknem. Len nech je všetko v pôvodnom stave. A zbadala som zasvietené svetlo v obývačke. Z rohu som sa pozrela na hodiny, ktoré tam viseli. Boli štyri hodiny v noci. Takmer ráno. A zbadala som sedieť otca v kresle, s rukami založenými na hrudi a prísnym výrazom.
"Elizabeth, kde si bola?!" spýtal sa úplne pokojným hlasom, keď si ma všimol. Vyšla som z tmy a dotackala som sa ku kreslu hneď oproti nemu. Sedela som, ksicht pred jeho a zhlboka som dýchala. "Pila si?!"
Kuaa! Tataranský, Nicolauska! zhrešila som v duchu. Toto neviedlo k ničomu dobrému. "Hej, a čo? Musím sa nejak odreagovať. Zabudnúť na to, akého mám otca! Auuu!" zacítila som ostrú bolesť na líci. S celým kreslom som sa prevrátila na pravú stranu. Pozrela som na oca. Ruku držal vo vzduchu po facke, ktorú mi 'uštedril'. Venovala som mu jeden nenávistný pohľad a postavila som sa. Chytila som sa boľavého líca a rozbehla som sa po schodoch.
"Okamžite zlez dole, štetka! Ja som ešte s tebou neskončil!" zvrešťal za mnou.
"Ale ja s tebou áno!" opätovala som mu a zamkla sa v izbe. Hodila som sa na posteľ a rozplakala do vankúša. Takmer okamžite som zaspala. Zobudila som sa o siedmej. Hneď som vbehla do kúpeľne a trocha som sa upravila. Nechala som si svoje šaty. Keď som sa ale pozrela na seba do zrkadla (presnejšie na šaty), ostali mi spomienky na onú noc. Ako ma otec nazval. Štetka. Zavrtela som hlavou, aby som zahnala myšlienky. Ten kkt si ku mne nebude dovoľovať! Zovrela som ruky v päste. Niekto mi zaklopal na dvere. "Kto je?" spýtala som sa otrávene.
"Ja," dostalo sa mi odpovede. Thomas. "otvor mi, prosím. Chcem sa s tebou pozhovárať." riekol a ešte raz zaklopal. Šla som mu otvoriť, ale hneď po tom, čo vstúpil, som zase zamkla. "Páni! Už chápem, prečo ťa oco nazval tak, ako ťa nazval." uškrnul sa. Síce som vedela, že to myslí zo srandy, ale zachmúrila som sa naňho. Potom nadhodil vážny výraz. "Čo sa stalo v noci?" spýtal sa.
"Odišla som do Roháča." vyriekla som. Spomenula som si ešte na moje darčeky. Stále sú v taške, ale už zabalené v kufri. Ani som sa na ne nepozrela. Thom nadvihol jedno obočie. Nezdalo sa mu to. Tak som teda pokračovala. "A vypila som trochu viac, ako som mala. No a čo?! A potom ma pre moje oblečenie nazval šľapkou, no. Akoby ma to trápilo. Len už aby som odtiaľ vypadla. Ide aj Mike?"
"Hej," Thomas prikývol. "ale.. Dobre, nič." odvrátil zrak. Preskúmala som ho pohľadom a prižmúrila oči. "Ach, áno, už musíme ísť. Taxík je už pred domom." vyriekol Thom naraz. Pomohol mi s dvoma kuframi, takže jeden už bol pre mňa hračka. Vložil ich do 'veľkého' taxíka (doslova!) a nasadli sme. Šla som si sadnúť dozadu s Mikom a Thom dopredu. Otec sa s nami ani neprišiel rozlúčiť. Taxikár naštartoval a pohli sme sa z miesta. Konečne. Kukla som do spätného zrkadla. Starý taxikár na mňa civel a usmieval sa (perverzným úsmevom *perverz smile*).
"Mohli by ste sa pozerať na cestu, prosím?!" zrukol naňho Thom po tom, čo sa naňho pozrel. Otočil sa dozadu ku mne a pregúlil očami. Potom sa obrátil naspäť a díval sa. Taxikár sa neochotne otočil. Mike sa ku mne naklonil.
"Liz, dávaj bacha, lebo ťa tu ešte niekto znásilní." zašepkal mi do ucha a rozrehotal sa. Fakt vtipné. Hodila som po ňom vražedný pohľad. Hneď stíchol. Pre zmenu som sa teraz uchechtla ja a pozrela som zase do spätného zrkadla. Zrak starého chlapa na mňa opäť doliehal.
"Môžeš na mňa prestať kukať a venovať sa ceste?! Kvôli tebe ešte do niekoho nabúrame, ty nadržaný dedo." zvrieskla som naňho, keď som zbadala ako sa tesne približujeme k stojacemu autu pred nami. Mike sa uškrnul a Thomas pokrútil hlavou. Ale už sme boli na letisku. Vystúpila som a s bratmi sme si vzali naše kufre. Potom sme šli k nášmu lietadlo. Dali sme letenky žene, ktorá stala pri batožinovom priestore. Dali sme jej kufre, ktoré odložila a dala nám pokyn, aby sme nastúpili. V lietadle som si sadla sama pred Mika a Thoma, ktorí sedeli spolu. Len som tam tak sedela, hodnú chvíľu som sa ani nepohla. Pozerala som sa len tak von oknom na ľudí postávajúcich vonku.
"Prepáč, ale je tu voľné?" niekto na mňa prehovoril krásnym zamatovým hlasom. Pozrela som sa na dotyčného. Hnedé vlasy mu padali do očí, ale tie mu zakrývali slnečné okuliare tmavej farby. Tričko mal obtiahnuté; rysovali mu jeho svalstvo. Postavu mal vyšportovanú a niečo okolo dvadsať rokov. Šla som prehovoriť, ale práve vtedy sa ozval Thom.
"Bohužial nie je. Budete si musieť nájsť iné miesto." kyslo poznamenal. Muž prikývol. Narovnal sa a chystal odísť.
"Nie, počkajte. Je tu voľné," prehovorila som. Muž si sadol. "prepáčte mi za jeho správanie. Je to môj brat. Je veľmi háklivý na mužov pohybujúcich sa okolo mňa." zasmiala som sa. Samozrejme som to povedala potichu, aby ma Thom nepočul. Muž sa usmial a posadil sa vedľa mňa. O pár minút hlásili, že už štartujeme. Osem hodín cesty- oh my Jashin. Onen muž vedľa si zložil okuliare. Pozrela som sa naňho. V okamihu mi to vyrazilo dych. Ústa som mala dokorán otvorené. Oh my Godness! To je.. Zac Efron! A sedí hneď vedľa mňa. Slávna hviezda, Zac Efron! Ten koho tak hrozne zbožňuješ je teraz pri tebe, Elizabeth! Keď sa na mňa pozrel, zatvorila som ústa. Tak to bolo trápne.
"Deje sa niečo?" opýtal sa. Pokrútila som hlavou. Ešte stále som nemohla rozprávať. "Och, áno. To sa nesluší! Ja som sa ani nepredstavil!" chytil sa za čelo. "Som Zachary David Alexander Efron, ale stačí ak mi budeš hovoriť Zac." predstavil sa. Ale to už dávno viem, Zac môj drahý!
"Moje meno je Elizabeth Hillbert. Ale hovor mi len Liz, prosím." ústa som sformulovala do (už aj pre mňa moc) podivného úsmevu. Chvíľu som naňho len civela, ale potom som odvrátila pohľad naspäť k oknu. Nemala som, o čom sa rozprávať, preto som radšej ostala ticho; nebudem sa predsa strápňovať.
"Ideš do Los Angeles?" spýtal sa ma akoby mimochodom.
"No, áno. Sťahujem sa k mame." riekla som. Pozrel sa na mňa výrazom debilka (ale aj tak vyzeral úchvatne!)
"Smiem sa spýtať, koľko máš rokov?" chcel vedieť.
"No, o päť dní budem mať sedemnásť." oboznámila som ho. Uznanlivo prikývol.
"No, si odo mňa mladšia o dve roky, to nie je tak veľa.." hovoril [áno, tuto má ešte len 19 xDD]. Samozrejme, Zacino! Ja viem všetko! Zívla som si. Nejak sa ku mne dostala únava. "Asi by si chcela spať, čo? Ja ťa teda nebudem otravovať." usmial sa.
"Nie, neotravuješ ma." hneď som zaprotirečila. "Ale spať by som, áno, chcela." obaja sme sa zasmiali. Uložila som sa a hlavu som si položila k oknu. Asi päť minút som tam v kľude ležala, ale potom mi začal zvoniť mobil so zvučkov od práve Zaca- Scream. Pozrela som sa naňho. Usmieval sa od ucha k uchu. Začervenala som sa a vytiahla mobil z vrecka. Na displayi mi svietilo meno dotyčného. "Ahoj, láska." milo som pozdravila Nicka. Zac sa po tomto obrátil na druhú stranu; odvrátil odo mňa zrak.
"Ahoj, zlatko. Už cestuješ?" spýtal sa Nick. Minimálne desať minút sme rozprávali a päť ďalších zdravili, až dokým som sama nezložila.
"To bol telefonát. Ten chalan ťa musí mať naozaj rád." vyletelo zo Zaca.
"Vlastne sa už asi nikdy neuvidíme. Býva v New Yorku. A ja teraz budem v Los Angeles." sklonila som hlavu.
"Frustrujúce." poznamenal Zac otrávene. Zase som sa uložila do polohy na spanie, ale vtedy oznámili prestávku.
Pokračovanie na budúce..xD
 


Anketa

Čo hovoríš na moje poviedky?

→ Sú skvelé =) 59.2% (234)
→ Pekné, no máš sa v čom zlepšiť ;) 16.5% (65)
→ Nečítam xP 13.9% (55)
→ Sú fakt otrasné -_-" 10.4% (41)

Komentáře

1 Dada Dada | E-mail | Web | 28. května 2009 v 18:51 | Reagovat

super...tesim sa na dalsi diel :)

2 Dada Dada | E-mail | Web | 28. května 2009 v 18:53 | Reagovat

no a chcela si vedieť kde najdeš Brown Sugar Macchiato...no ja som to pozerala na      www.crunchyroll.com

3 Namika Namika | 28. května 2009 v 19:50 | Reagovat

Teeda, tá Mira je fakt dobrá - troma slovami toho toľko povedať XD Ale dobré to bolo :D Len toho Efrona si si mohla odpustiť XD... ok, sorry, nebudem sa ti pliesť do písania XD

4 Satomi-san Satomi-san | Web | 28. května 2009 v 19:59 | Reagovat

ee nesom deviatack ale osmacka.. xD lenže ako clen sk. parlamentu som tam musela byt xD a bola riadna nudaaa

5 S!muuush x33 S!muuush x33 | Web | 28. května 2009 v 21:34 | Reagovat

[3]: Jaaj, Namikáá, ja som za každý názor, hihi xDD čo, ty nemáš Efrona rada?? Mne sa celkom páči.. akože celkom pekne vyzerá, no xDD

6 Shin_ny Shin_ny | Web | 31. května 2009 v 15:05 | Reagovat

Síímiinko no mě tu chváátilo já sem zvědavá jak se to bude dál vyvíjet i když si to dokážu dost dobře představíít xDD Užasnááá povííídka, jdu si rozečííst dalšíí nuhuuu xD:D

7 Lette Fraith Lette Fraith | E-mail | Web | 4. června 2009 v 18:41 | Reagovat

super asuper super, fakt úýžasné, Sima, ak nebude porkačko do 2 dní, ja sa zbláznim! :) prosím prosím :´)

8 S!muuush x33 S!muuush x33 | Web | 4. června 2009 v 19:52 | Reagovat

[7]: Jaaj, som rada Nicky, že sa ti to páči ^.^ a neboj, zajtra určo bude pokračko ^^ ak nie ešte dnes ^-^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama