Neznáma krásavica → ep.3

7. června 2009 v 11:23 | SimaHatake
Autor: Sim ^^
Názov: Neznáma krásavica
Číslo dielu: 3
...
Ahoj xD Takže, ako som včera už spomínala, dnes idem o chvíľu na oslavu a tak tu nebudem. No a preto Vám sem pridávam poviedku tak skoro. No.. dnes to bude Neznáma krásavica, a zajtra pribudne new diel High School: Hate or love me! xD Noo.. takže asi všetko.. Prajem Vám príjemné čítanie xDD
...


Vyšla som von z autobusu s bratmi za zadkom. Pri dverách som nadiktovala letuške svoje meno a za to som dostala kartičku. Vonku som si chvíľu pred lietadlom počkala, až potom sa rozhodlo, že si dáme hodinovú prestávku. "Pôjdem len niekde tu. Kde idete vy?" obrátila som sa k Thomovi. Pokrčil plecami, ale potom kývol hlavou k obchodu s hrami na počítač, playstation, s filmami a podobne. "Dobre. Tak sa teda majte. Stretneme sa potom." zakývala som im. Rozišli sme sa a ja som sa pobrala do mesta. Tam som sa obzerala po všetkom možnom. Po oblečení, maľovatkách, voňavkách, topánkach.. Po dlhom chodení (aspoň pre mňa. Popravde prešlo možno dvadsať minút) som zastala. Porozhliadala som sa okolo. Stála som pred zmrzlinárňou. Vydýchla som sa vošla som dovnútra. Dnu bol veľmi dlhý rad. Počkala som zo desať minút, kým som došla na radu ja. "Prosím dva krát jahodovú." požiadala som ženu za pultom. Naložila mi dávky a požiadala peniaze. Dala som jej jedno euro a zase vyšla von. Zastavila som sa pri stĺpiku s programom kina. Začítala som sa doň. Po tom, čo mi zabralo maximálne päť minút mi ostalo ešte nejakých dvadsaťpäť. Zvrtla som sa na päte a otočila. Ale pri tom do mňa niekto z jednej strany vrazil a celý obsah z kornútika skončil dotyčnému na tričku. "Auu!" vystrelilo zo mňa.
"Prepáč, nedával som pozor, kade som šiel. Hrozne ma to mrzí.. Liz." ospravedlnil sa krásnym hlasom muž. Vedela som, kto to je, ale aj tak som sa rýchlo otočila, aby som ho mohla vidieť. Zac stál za mnou a usmieval sa od ucha k uchu. Potom sa zapozeral si na tričko a naspäť na mňa. "Vážne som nechcel. No čo už. Pôjdem ti kúpiť ďalšiu zmrzlinu. Dobre? Povedz, aká to bola? No.. usudzujem, že podľa, ehm, tohto, jahodová. Však?"
"Nie, to je v poriadku. Aj tak som jej už nemala veľa." usmiala som sa. "Len ma mrzí to tričko."
"No, myslím, že jej tak málo nebolo. Dve dávky?" tipoval. Uškrnula som sa a prikývla.
"Ale vážne tú zmrzlinu mi netreba."
"Určite?" pozrel sa Zac na mňa, akoby mu to bolo ľúto. Opäť som prikývla. "Tak dobre. Ale niekedy ti to ešte vynahradím."
Kedy? Túto otázku som si v hlave nemohla odpustiť. Kedy tak so Zacom ešte budem? Si hrozne sprostá, Elizabeth! Mala si tu zmrzlinu priať! Strávila by si ďalšie chvíľky spolu s krásnym Zacom! Ty trdloo! "Hm, už nemáme veľa času, čo? Asi si pôjdem kúpiť nové tričko." vyriekol Zac. "Pôjdeš so mnou?" opýtal sa. Nadšene som prikývla. Zasmial sa a obaja sme sa pobrali do Adidas-u. Začal si obzerať biele tričká, potom prešiel k čiernym. Bola zábava pozerať sa, ako si slávny Zac Efron čosi kupuje. A ja som pri ňom. V tesnej blízkosti. Každý si nás obzeral a šuškal medzi sebou rôzne veci. "Môžeme ísť?" spýtal sa Zac potom. Nasledovala som ho k pokladni. Predavačka mu dala sedemdesiat percentnú zľavu, takže tričko stálo asi dvadsať eur. Hneď ako sme vyšli von, vybrali sme sa do takej úzkej uličky, kde nás nikto nemohol vidieť. Obrátila som sa druhým smerom od Zaca, ktorý si tam vyzliekol tričko a obliekol to nové, čo si pred chvíľou kúpil. "Hm. Neviem, ale mali by sme sa už aj vrátiť. O päť minút je koniec tej 'prestávky'." povedal do ticha po tom. Pritakala som. Spoločne sme sa vrátili k lietadlu, ale to už každý jeden jedinec šiel nám v pätách. Teda- Zacovi a nie mne. Každá baba ho žiadala o rande a podobné sprostosti.
"Prežívaš toto často?" spýtala som sa.
"Každý deň." riekol.
"Prepáčte, ale tuto je moja druhá polovička." ukázal Zac na mňa a potom sa uchechtol. Všetky baby stíchli a hodili okom na neho, no potom im zrak zastal na mne. Civeli na mňa, ako ja na Zaca. "Takže nebude možné, aby som ju 'podviedol', ako sa vraví." zasmial sa. Zac ma chytil za ruku a potiahol dopredu. To si nás už každý jeden fotograf stihol vyfotiť. Došli sme k lietadlu a spolu nastúpili dnu, čo nám pri vchode letuška vzala kartičky. Sadli sme si na svoje miesta. Vydýchla som si, lebo vonku bola veľmi dusná atmosféra. "Nevadí ti to?" prehovoril Zac. Zmätene som sa naňho pozrela s výrazom debilka. "No, to, čo som vonku povedal." pripomenul mi.
"No, ja len, či to nebude vadiť Vanesse. Aj keď je to lož." pokrčila som ramenami. "Neviem, ako jej to vysvetlíš. Všetci to kamerovali a vôbec. Chápeš.."
"Ja a Vanessa. No.. Vlastne.." odmlčal sa. "Ja a ona.." znova začal, ale to som ho už prerušila.
"Nemusíš mi to hovoriť, ak nechceš." riekla som.
"Ďakujem."
Usmiala som sa naňho a pozrela cez okno na dvoch oneskorencov, čo bežali k lietadlu ako poslední. Hej, samozrejme, moji bratia. Let bude trvať ďalších šesť hodín a ja neviem ako to prežijem.. "Môžem sa ťa opýtať, kde to budeš v Los Angeles bývať?" spýtal sa Zac nečakane.
"No. Keď ti mám pravdu povedať, tak ani neviem." zasmiala som sa. "Neviem, kde býva mama a ani nič o tom prostredí. Neviem ako to tam vyzerá, ehm."
Zasmial sa. "Hm.. A-" prerušila ho zvučka na mobile. Pozrel sa na display a potom na mňa. "Ospravedlň ma." postavil sa a šiel preč. Za ten čas som sa usalašila na sedadle do pózy vhodnej pre spanie. Zatvorila som oči, že by som si mohla na chvíľu oddýchnuť, kým je preč. No bola som unavená a takmer okamžite som zaspala.
Niekto mnou jemne triasol. "Liz. Vstávaj. Už sme v Los Angeles." šepkal mi Zac. Otvorila som oči a bleskurýchle sa posadila.
"Čo? To som prespala zvyšok letu?" spýtala som sa. Bola som číra ako rybyčka. Zac prikývol.
"Už pristávame.." začal.
"..a viac sa už asi neuvidíme." dodala som zaňho. Posmutnel. Potom prikývol. Ja som bola na tom rovnako. Nie- ešte horšie. Komu sa stane, že bude cestovať spolu so slávnym Zacom Efronom, tak trochu sa s ním skamaráti a potom už je koniec. Smutné, ale takto to bolo. Vystúpila som. Už nás čakala mama. Bratia vyšli prví a hneď sa k nej pobrali. Ja som vychádzala so Zacom. Pod schodami si ho už fotili a natáčali všetci prítomní. Zac ma chytil za ruku a pobozkal na chrbát ruky.
"Zbohom, lady." pozdravil ma a odišiel. Po niekoľkých metrov sa ešte na mňa otočil a zakýval mi. Vzala som jeden kufor a druhý som si tlačila na kolieskach.
"Čau, mami." pozdravila som matku. Objala ma a pobozkala na čelo.
"Ahoj, zlato."
Kufre sme dali do auta a nastúpili. Došli sme 'domov'. Áno, teraz to bol môj nový domov. Vzala som si rohovú -tú najväčšiu- izbu na druhom poschodí s vlastnou kúpeľňou a balkónom. Vedľa mňa bola pracovňa, takže nikto ma nekontroloval. Na tej strane, kde bol môj balkón už nebolo nič. Takže úteky sa môžu vždy vydariť, ak by niečo náhodou..
Pokračovanie na budúce..=)
 


Anketa

Čo hovoríš na moje poviedky?

→ Sú skvelé =) 59.3% (235)
→ Pekné, no máš sa v čom zlepšiť ;) 16.4% (65)
→ Nečítam xP 13.9% (55)
→ Sú fakt otrasné -_-" 10.4% (41)

Komentáře

1 Sakura Minamino Sakura Minamino | Web | 7. června 2009 v 16:24 | Reagovat

Super

2 Ayumi Ayumi | Web | 7. června 2009 v 17:59 | Reagovat

je u mna ten príbeh XD

3 Susy Susy | Web | 8. června 2009 v 13:59 | Reagovat

Ako si si priala dala som ďalšiu kapitolu Súmrak trochu iank ^^

4 Amira Amira | Web | 8. června 2009 v 14:15 | Reagovat

aaaaa.. uuuzasneeeee... koniec sa mi loobi najviac :D moj vyber izby by bol asi dost podobnyy XD

5 Lette Fraith Lette Fraith | E-mail | Web | 14. června 2009 v 21:50 | Reagovat

super super super, moc dobré, rychlo pokračko!! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama