Neznáma krásavica → ep.4

29. června 2009 v 12:15 | SimaHatake
Autor: Siminkaa xD
Názov: Neznáma krásavica
Diel číslo: 4
...
Ehm, ehm xDD Tak new dieeel Neznámej krásavici..xD sorry, že som nepísala skôr, ale tak nebola som tuu, no tak som nemala ako napísať, heh xD ako asi neviete, sťahujem sa, tak furt som het teraz, alebo sa balím, a tak neni moc času sedieť za kompom a kukať anime abo písať poviedky.. zajtra asi idem na týždeň k babke, takže nebudem mať net a potom hneď na to idem na dovolenku, na týždeň.. ešte nevim ako to bude, ale tak sa ozvem, ok? xDD príjemné čítanie prajeem xD
...


Po únavnom vybalení som sa hodila na posteľ. Ešte nebolo poriadne ani pätnásť hodín. Preto som zišla dole do kuchyne. Naliala som si pohár mlieka, vypila ho a šla sa na chodbu obuť.
"Kde ideš, Liz?" zakričala na mňa mama.
"Von," zamrmlala som a zabuchla za sebou dvere. Vydýchla som si. Tak, dúfam, že sa tu nestratím. DÚFAM. Tak, teraz idem doľava. Idem o tri domy rovno, zabočím doprava, idem znova rovno o.. Nie! Vidím Zaca Efrona! Toho, s ktorým som sedela v lietadle! Ide oproti mne! Kráča! Spozná ma? Napravila som si okuliare, ktoré som mala nasadené na očiach a vystrela hlavu. Keď prešiel popri mne, len sa na mňa usmial. Otočila som sa za ním a ako som si všimla, on sa otočil tiež, aby ma videl. Priam som žasla nad týmto gestom. Venovala som mu úsmev a keď som si vybrala som pohodila vlasmi na druhý bok akože 'šarm', potkla som sa na kameni a spadla som na zem. Zac ku mne hneď pribehol.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma.
"Au, áno. Len to trochu bolí," sťažovala som sa. Dala som si dolu okuliare a zavesila hore na tričko do výstrihu.
"Hej, ty si Elizabeth, však?" zapozeral sa na mňa.
"Spomenul si si?" uškrnula som sa. Pomohol mi postaviť sa a dotackať sa pred môj dom. Koleno mi tak trochu krvácalo. "Prepáč, že ťa takto otravujem. Som vážne totálna blbka," ospravedlnila som sa.
"Nie, to je v poriadku," uistil ma. "Ja som len rád. Takže tu bývaš? To je skvelé. Počuj, nechcela by si so mnou.. ehm, niekedy zájsť na zmrzku? Ešte ti dlhujem," pousmial sa. Obaja sme sa rozosmiali, keď sme si spomenuli na to, čo sa stalo počas prestávky popri lete sem.
"Samozrejme," prikývla som a zapýrila sa. "Kedy?"
"Povedzme.. zajtra? To je nedeľa. Prídem po teba. O jednej, môže byť?" navrhol. Nadšene som pritakala. Zakývala som mu na rozlúčku a na jednej nohe som skákala po schodoch k dverám. Doma mi to mama vydenzifikovala a zalepila lepiačkou. Ale o Zacovi som jej nepovedala ani slovo.
V noci som nemohla spať. Bola som natoľko vzrušená zo zajtrajšieho dňa. Keď sa už tak stalo, hneď po chvíli -čo sa zdalo len mne-, ma prebudili lúče slnka, ktoré mi svietili do očí cez otvorené okno. Hneď som vyskočila z postele a pozrela sa na hodinky. Jedenásť hodín. Rozlúčila som sa s mamou, ktorá šla do práce; a potom som sa začala pripravovať. Obliekla som si minišaty. Boli korzetové, čierno-strieborné, aby zvýraznili moje prsia. Do toho som si dala žltú -ženskú- kravatu a žlté lodičky. Vlasy som si zopla do štipca. Koleno ma už ani nebolelo. Ani som na tú bolesť nemyslela, predsa nebolo času. Tesne po mojich potrebách zazvonil zvonček. To musí byť on. Zišla som dole. Otvorila som dvere, a ako som tipovala, vážne bol.
"Ahoj," pozdravil sa mi milo a usmial sa. "Môžme ísť?" opýtal sa. Radostne som prikývla. Vzala som si kľúče od domu, peňaženku a mobil. Vyšli spolu von.
"Tak čo, bolí ťa ešte noha?" ustarostene sa spýtal Zac.
"Nie. Už ani nie," pousmiala som sa. "Len tam mám menšiu modrinu. A, ehm, vidím, že to tu poznáš. Kde pôjdeme?" chcela som vedieť. Zac privrel oči, akoby premýšľal.
"Asi pol kilometra odtiaľto je jedna cukráreň. Môžme ísť tam," riekol. Prikývla som ako verný, poslušný psík a nasledovala ho ako svojho pána. Po ceste sme sa takmer vôbec nerozprávali, len sem tam sme prehodili nejaké to slovo. Bolo vidieť, že sa jeden hanbíme druhého navzájom. Po nejakých pätnástich minútach sme boli pred you cukrárňou, ktorú Zac spomínal. Vošli sme dnu. Objednala som si ten -veľký- sladký kornútok a do toho dve jahodové kopčeky. Posadili sme sa za stôl vonku, pred obchodom a tam sa rozpútala naša pútava debata. Kecali sme vážne o všeličom, čo len prišlo vhod. Cítila som na sebe niekoľko zvedavých očí a aj blesky z foťákov. Nejakí nenažraný fotografi sa nevedia nabažiť fotiek slávnych osobností s bezvýznamnými -alebo skôr neznámymi- ľuďmi; a k tomu vymyslieť aké koľvek klamstvo, ktoré by im prinieslo peniaze. To nepoznajú slovo súkromie?! Zac si objednal dvojitú citrónovú.
"Pôjdeme?" navrhol. "Tu sa asi nebudeme môcť porozprávať.." riekol potichu.
Páni moji! Zac Efron sa chce so mnou rozprávať! O samote!
"Jasné," usmiala som sa. Postavila som sa zo stoličky a spolu, bok po boku, sme sa vzdiaľovali od zvedavých fotografov. Zašli sme do tmavej uličky, kde strechy z vedľajších domov zabraňovali preniknúť slnku na toto opustené miesto. Vyhupli sme sa obaja na múrik a len tak sa smiali. Z ničoho nič. Existuje len vtip, žiadna pointa. To je ale vtipné, čo? Po pár minútach, čo sme tam len tak sedeli a jeden na druhého usmievali, mi zazvonil mobil.
"Prosím?" dvihla som.
"Elizabeth Hillbert! Kde, do pekla, si?!" zvrieskol na mňa mamin hlas.
"Preboha, nemusíš šalieť. Som len vonku," odvrkla som.
"S kým?" vyzvedala mama.
"Poviem ti to doma, dobre? Teraz-" nedokončila som, lebo mi skočila do reči.
"..nemôžeš, viem. Čakám ťa o dve hodiny," dodala a zložila telefón. Ani som nemala čas protestovať. Vzdychla som si a odhrýzla si z takmer prázdneho kornútku.
"Čo sa stalo?" milo sa opýtal Zac.
"Mama.. vieš, aké dokážu byť. Do dvoch hodín mám byť doma. Čosi odo mňa potrebuje."
"Hm," Zac privrel oči, akoby premýšľal. Potom ale doslova zamrzol k múru. Pozrel som sa smerom, kam hľadel aj on. A potom som ju zbadala. Na konci uličky, oproti nám, stála Vanessa. Áno, asi.. Zacova bývalá. Ja neviem. To mi nepovedal. Asi mu nie je príjemné o tom hovoriť.
"Ahoj, Zac," zamávala mu hneď Vanessa a nadhodila očarujúci úsmev. Ale samozrejme, prekukli sme obidvaja, že je falošný. Potom sa Vanessa pozrela na mňa. "Ahoj," pozdravila sa mi, ale pri tomto jej tón hlasu naberal na hneve. Neviem prečo si ma hneď priradila k tým zlým osobám; asi..
Kývla som jej hlavou na pozodrav. Zac sa od tej doby, čo ju prvý krát pred chvíľkou zbadal, ani nepohol. Nastalo hrobové ticho. Okrem zvuku, ako odkusujem kornútok a žujem ho v ústach, nebolo počuť vôbec nič. Vanessa vytiahla mobil z vrecka a niečo na ňom vyťukala. Zazvonil mobil, akoby niekomu prišla sms-ka. Tento krát mobil vzal do rúk Zac. Pozrel sa na to, čo mu prišlo. Potom mi venoval smutný pohľad.
"Prepáč, Liz, ale ja už.. budem musieť ísť. Prepáč, že ťa ani neodprevadím, ale-"
"Tak ideme?" skočila mu Vanessa do reči. Pozrela som sa na ňu a ona prevrátila očami.
"To je dobré," uistila som Zaca a usmiala sa. "Tak už choď," posúrila som ho. "Maj sa."
"Ahoj, Liz," pozdravil sa. Nechal sa zdrapiť Vanessou a odtiahnúť preč. Zoskočila som z múra a pobrala sa domov. Chvíľu som sa ešte túlala ulicami, ale domov som prišla včas.
"Tak počúvam. Kde si bola? S kým?" hneď ma začala mama vypočúvať.
"Asi mi to neuveríš," začala som a usmiala sa. "spoznala som sa so Zacom Efronom. Predsa vieš, kto to je. Tak teda, spoznala som sa s ním v lietadle a.." vyrozprávala som mame celý príbeh.
"Áno. Chápem. Býva tu, v tejto štvrti tiež. Takže môžem si byť istá, že zajtra budeš na titulnej strane každého časopisu. Nakoniec sa z teba stane modelka, možno. Ak sa na to ako slávna žena po boku Zaca Efrona, dáš," zasmiala sa mama. Po tomto rozhovore som vyšla do svojej izby a vyzliekla sa z tesných šiat. Obliekla som si tmavé rifľové kraťasy s prišitými trakmi. K tomu som si vzala biele tričko s čiernou potlačou. Potom som si zapla počítač a pozrela maily. Mala som ich dve.

Od: no0b@___.com
Pre: LizzyHL@___.com
ahoj liz tak ako sa mas tam v los angeles..?..ako tam je..?..mas uz nejakych priatelov?nasla si si niekoho??a co mama vazne je taka aku si mi ju opisovala??no musim uznat ze bez teba tu je uplna nuda..nemam s kym byt a proste vies ako to chodi vsetko je rovnako ako pred tym takze ziadne novinky a tak....no tak sa ozvi tvoj Nick

Od: MirushQa@___.com
Pre: LizzyHL@___.com
No ahoj, NKNCSN=) aqo sa mi maš, zlatqoo? jaq je w Los angeles hm? a aqé je prostredie? máš uš nejaqých kamošow čo? no chcem wedieť podrobnosti. Powedz, aký bol let, hm? S kým si sedela w autobuse? Bošhee.. Lizyy.. moja, bez theba to tu nenii ono. Každému chýbaš=( je mi za tebou smutnoo.. budem ťa čoskoro čakať na náwšteve a exkluzífne pre teba upečiem tie moje koláčiky, čo ti tak chutnali=) Tak papa, a napíš=) Mirkaa=P

Vydýchla som si a pripravila svoje prsty na dlhočízne odpisovanie. Nickovi som samozrejme trošku klamala, ale mojej Mirke som musela povedať to, čo sa tu deje. Presne do podrobna. S posledným slovom -alebo vetou-, aby to nikomu nepovedala. Tiež sme sa zastihli na ICQ, a tak som jej sľúbila, že jej pošlem časopisy, na ktorých budem. Ak budem, čo tipovala moja mama. Tak toto bol dnešný deň. Už čakám, čo pre mňa pripravý život zajtra. V novej škole.
Pokračovanie na budúce..=) Tak ako, páčilo?=)
 


Anketa

Čo hovoríš na moje poviedky?

→ Sú skvelé =) 59.2% (234)
→ Pekné, no máš sa v čom zlepšiť ;) 16.5% (65)
→ Nečítam xP 13.9% (55)
→ Sú fakt otrasné -_-" 10.4% (41)

Komentáře

1 Lette Fraith Lette Fraith | E-mail | Web | 29. června 2009 v 15:38 | Reagovat

super dielik! Fakt krásny :) Vyzerá to zaujímavo, ale stále neviem ako Liz, či spolu Zac a Vanessa chodia alebo nie :D

2 Kioshi.senpai(byvala Nele) Kioshi.senpai(byvala Nele) | Web | 30. června 2009 v 19:54 | Reagovat

uza dilek :)

3 Sakura Minamino Sakura Minamino | Web | 1. července 2009 v 16:10 | Reagovat

Wow, ten Alucard na desu;)

4 [>>ŇuŇu°°] your SB ♥♥ NIKDY TĚ NECHCE ZTRATIT SI PRO NÍ TO NEJLEPŠÍ SBINKO ♥♥ ,KTERÝ KDY POTKALA 3♥♥ [>>ŇuŇu°°] your SB ♥♥ NIKDY TĚ NECHCE ZTRATIT SI PRO NÍ TO NEJLEPŠÍ SBINKO ♥♥ ,KTERÝ KDY POTKALA 3♥♥ | Web | 2. července 2009 v 20:12 | Reagovat

xD ježíííš to je na mě moc komplikovaný doufám ,že se to aspon v dalším díle trochu rozuzlý jinak úžasný :***

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama