Mishitsu

23. srpna 2009 v 14:32 | SimaHatake |  ¤ Jednorázovky
Takže, hlásim sa znova. No, mám jednu skvelú novinu. Napísala som svoju prvú jednorázovku, a som na ňu hrdá.
Fakt sa mi ju ale nechcelo kontrolovať, takže keby tam boli nejaké preklepy alebo nejaké chyby, tak sa za ne vopred ospravedlňujem.
Som dosť unavená, a dokopy ani neviem z čoho:D Tak preto, no.
Dúfam, že sa Vám moja jednorázovka bude páčiť.. Mne v celku. Akože ten nápad sa mi pozdáva najväčšmi. Verte mi, toto som už plánovala tri týždne. Všetko som si najprv premyslela, až potom som to napísala. A som na to hrdá. Aspoň to má nejaký ten šmrnc a pointu. Nie ako ostatné moje poviedky:D
Tak, to je asi všetko z mojej strany. Prajem príjemné čítanie a príjemný zvyšok dňa, moji zlatí. A za komenty budem vďačná.
Poznámka autora: Je tu ešte jedna vec. Chceli by ste vedieť, čo znamená Mishitsu, čo?:D No áno, Mishitsu je po japonsky "Tajomstvo zamknutej izby," je to perfektný názov pre túto jednorázovku. A japonský preto, lebo to je na Naruto tému. Aj keď to je úplne odlišné od anime alebo čoho koľvek.. Ale proste, čítajte a zistíte..

"Je to príbeh lásky, sklamania a zrady. Si si istá, že si ho chceš vypočuť?" opýtal sa Naruto svojej dcéry Cherry. Tá len prikývla a netrpezlivo čakala, až otec začne hovoriť.

"Si dosť dospelá na to, aby som ti ho mohol povedať," konštatoval Naruto, ktorého dcéra mala už devätnásť rokov. "Ak tak veľmi chceš vedieť, ako zomrela tvoja matka.."
"Tak už začni, oci!" posúrila ho Cherry. "Povedz mi, ako vyzerala. Ešte v živote som nevidela jej fotografiu, nikto o nej v Konohe nikdy nehovoril. Nebola shinobi? Nebojovala za dedinu? Bála som sa ťa na to opýtať skôr, ale myslím, že už znesiem všetko. Prosím. Začni."
"Keď sme ja a tvoja matka mali šestnásť, plnili sme spolu kopu misií, boli sme si stále nablízku a milovali sme sa už od detstva. Však to ale bolo tajne, čo vlastne prepuklo až v sedemnástich rokoch. Boli sme zaľúbení až po uši. Ja som si vážil Hinatu a ona si vážila mňa. Ľúbil som ju nadovšetko, tak, ako som ešte v živote nemiloval. Ona ma prijala ako prvá, keď mnou všetci ostatní opovrhovali, pretože sa vo mne skrýva Líščí démon, Kyuubi. Pre to som ju mal radšej ešte väčšmi. Tvoja matka bola krásna. Mala nádherné, dlhé, lesklé, modré vlasy a zreničky boli úplne svetlo modré, až kontrastovali s bielym pozadím. Pochádzala z hlavnej vetvy klanu Hyuuga a zdedila tak kekkei genkai, Byakugan. Boli sme zohraní partneri. Bola silná a odvážna, a spolu sme v súbojoch stále vyhrávali. Bola neuveriteľne bystrá.. Chudá, vysoká.. To všetko ju robilo nesmierne krásnou zvonka, ale aj zvnútra. Jej srdce patrilo len mne. Čo som si aspoň ja myslel. Jej rodičia ma prijali s otvorenou náručou a po necelom roku sme sa aj zosobášili. Po tom sme mali teba. Keď si mala asi rok, toľko krát sme si povedali ľúbim ťa, milujem ťa a nikdy ťa neopustím. Ale to sa všetko zmenilo v jednom okamihu. Bol vážne krásny deň, stvorený pre výlet našej trojčlennej rodiny.
'Mám dôležitú robotu. Musím si vybaviť nejaké papiere pri Sakure. Musím nutne odísť,' riekla a vykrútila sa z toho. Po troch hodinách, čo odišla, som sa vybral s tebou, ešte ako malou, ku Sakure domov. Keď som zazvonil, tak mi otvoril Sasuke.
'Sasuke? Kde je Sakura?' spýtal som sa trochu zmätene. Sakura ale onedlho prišla k dverám.
'Naruto. Čo potrebuješ? Ahoj, Cherryinka," pozdravila sa.
'Nie je u teba Hinata?' opýtal som sa jej, hľadiac pri tom na Sasukeho.
'Nie, nie je. Prečo?' odpovedala mi Sakura.
'Nič, nič. Vďaka.' A odišiel som preč. Bol som dosť nazúrený, že mi Hinata klamala. Ani som stále nevedel, kde je. Keď sme prechádzali okolo kaviarni, pozeral som sa cez presklenenú stenu a potom som ju zbadal. Sedela za stolom s nejakým chlapom a popíjali spolu šálky kávy. Pri tomto som sa poriadne naštval. Myslel som, že mi zahýba, ak chápeš, čo tým chcem povedať. Že ma potajme podvádza. Myslel som hlavne aj na teba, tak som spolu s tebou odišiel domov a čakal tam na Hinatu. Vrátila sa až neskoro v noci a mňa tie minúty, keď nebola doma, ruinovali.
'Kde si bola tak dlho?' spýtal som sa jej. Hinata sa na mňa trochu zmätene pozrela.
'Vravela som, že idem k Sakure,' odpovedala, akoby to bola samozrejmosť a odišla do kúpeľne sa odmaľovať. Skôr som to bral, akože sa chcela vyhnúť rozhovoru.
'Ale ja som tam u nej bol. A ty si tam nebola,' povedal som jej.
'Potom som odišla k Ino,' odvrkla mi. Už som cítil to napätie a nervozitu, ktoré sa zrodili v jej hlase. Taký ho mala len keď klamala. A ja som už vedel, že to nebola žiadna halucinácia a ani nič podobné.
'A čo za papiere ste so Sakurou preberali?'
'Tak to len také,' mávla rukou, 'nič zaujímavé.'
'Neklam mi,' hlesol som prosto. 'Videl som ťa. Videl som ťa, kde si bola. A s kým si bola.'
'Takže si ho videl?' vzdychla si a usmiala sa na mňa. Nechápal som, čo to má znamenať.
'Prečo sa usmievaš?' zarazene som sa opýtal.
'Konečne som sa s ním stretla. Po tak dlhej dobe, pretože odišiel na desať rokov preč, na druhý koniec do Iwagakure,' vysvetlila mi, akoby to bolo niečo božské.
'Prečo?!' zreval som, potom som nad sebou začal strácať kontrolu. Cítil som, ako sa na povrch tlačí Kyuubi, no zľahka som ho zatlačil. Tak či tak som na minútu stratil hlavu, ktorá sa tvojej matke stala osudnou. Chytil som ju za krk a hlavou som ju.." Naruto sa odmlčal.
"Oci, nebudem ťa odcudzovať. Oci, prosím, povedz mi to," naliehala Cherry.
"Chytil som ju za krk a hlavou som jej buchol o zrkadlo. Začala jej tiecť krv zo spánkov, ktoré si rozťala. Hodil som ju o stenu, až vykašľala krv. Potom som naspäť nadobudol svoj pokoj. Rýchlo som ju schytil na ruky a odniesol na posteľ. Vzal som lekárničku a začal jej ošetrovať rany. Chytila ma ale za ruku a tým mi prerušila moju prácu.
'Prepáč mi to. Nevedela som, že ťa tak rozčúli, keď strávim jeden deň s mojím bratom bez toho, aby som ti to povedala. Nemala som to robiť. A mala som ti o mojom bratovi povedať. Nevie o ňom nik okrem Hyuuga klanu..' pošepkala mi trochu sekane.
'Čo? Tvoj brat? Ten, s ktorým si dnes bola.. v tej kaviarni.. bol tvoj brat?!' zdesene som sa na ňu pozrel.
'Áno. Hádam si si nemyslel, že..' úplne celá pri tomto zbledla.
'Prepáč..' to bolo jediné, čo som dokázal zo seba dostať." Naruto sa znova odmlčal a vzdychol si. Do očí sa mu nahrnuli slzy, ale pretrel si ich rukávom.
"Oci, je v pohode, ak preukážeš svoje emócie. Nie je to žiadna slabosť," povzbudila ho Cherry.
"Potom som Hinatu bozkával a vychutnávali sme si posledné chvíle strávené spolu.
'Prepáč..' stále som sa ospravedlňoval a plakal.
'To je v poriadku. Ale predsa vieš, že ťa milujem. Nepovedala som ti to len raz.. Neviem, ako si si toto mohol myslieť.. No aj napriek tomuto ťa ľúbim.. ľúbim ťa nadovšetko..' po tomto začala hystericky lapať po vzduchu, no zrejme sa už pre ňu nenašlo dosť kyslíka. Zomrela mi priamo v náručí. Moja jediná pravá láska..
V tom niekto zazvonil. Zišiel som dole a otvoril. Boli to Sakura a Sasuke.
'Naruto? Ty plačeš?' spýtala sa Sakura zdesene. Vyšiel som von pod schody domov. Tvár som otočil k slnku. Dnes svietilo slnko ako divé, bolo hrozne teplo. No zrazu slnko zakryli desivo-tmavé mraky a spustil sa prudký dážď. Len tak.. z ničoho nič.
'Aj nebesá pláču..' pošepkal som do vetra.
'Ako to myslíš?' vyzvedal Sasuke.
'Hinata.. ona..' nedokončil som vetu. Sami si to už mohli domyslieť. Sakura si prikryla dlaňou polku úst, potom sa rozplakala, a Sasuke tam len stuhnuto stál. Ani jeden sa nepýtali, ako. Len na mňa súcitne hľadeli a nechali ma v nich hľadať oporu. No tú som nepotreboval. Zabil som si vlastnú manželku, tak prečo by som mal žiť ja? - tieto myšlienky mi celé dni behali hlavou. No ty si mi dávala dôvod žiť. Ty si bola mojím slniečkom v období dažďa. Hinatu som pochoval vzadu na záhrade. A takto to bolo. Láska, ktorá mala trvať večne. Takýto osud postihol mňa aj tvoju matku. A ja si to už nikdy neodpustím.." pošepkal Naruto.
"Otec?" oslovila ho Cherry.
"Prosím, zlato? Budem mať pochopenie, ak ma budeš nenávidieť. Môžeš odísť, môžeš urobiť čokoľvek. Absolútne ťa chápem. Máš úplne právo ma nenávidieť," riekol Naruto.
"Oci, ja ťa nebudem nenávidieť. Milujem ťa aj napriek tomu, čo sa stalo. Oci, ale tá izba hore.. Nikdy som v nej ešte nebola. Je zamknutá. Ty máš kľúč, však? Bola to tvoja a mamkina izba, že?" uisťovala sa Cherry.
"Uhm," prikývol Naruto. "Je na čase, aby si ju videla." Naruto si stiahol z krku kľúč, ktorý nosil ako talizman, ako nejaký náhrdelník na ňom. Nikdy ho nedával dole, ako si stihla Cherry všimnúť. Vyšli hore poschodoch na druhé, najvrchnejšie poschodie. Naruto pomaly odomkol dvere, ktoré boli dovtedy bezpečne zamknutá. Stisol kľučku a vošiel dnu. Cherry sa poobzerala naokolo. V strede trónila nádherná manželská posteľ, na ktorej ležala otvorená lekárnička a na perine a vankúši bola zaschnutá krv. Hneď v miestnosti bola napojená kúpeľňa, kde bolo rozbité zrkadlo a krv tam bola taktiež. Kachličky na stene boli taktiež trochu poničené a rohy boli od pavučiny a splesneté.
"Vidím, že si tu dlho nebol," skonštatovala Cherry a potom a pozrela sa na Naruta, ktorý si obzeral čosi na nočnom stolíku. Šla k nemu a zbadala to. Fotku svojho otca s matkou. Ani sa jej nedotkla, keďže vedela, že táto miestnosť je pre jej otca poklad. Len sa priblížila a bližšie prizrela.
"Páni. Ona bola nádherná," usmiala sa na fotku a po líciach jej začali stekať slzy. "Oci!" hodila sa Narutovi okolo krku a pevne ho objala. "Ľúbim ťa! Ľúbim ťa a som si istá, že ťa ľúbila aj mamka. Ten pohľad, ten pohľad na tej fotke myslím hovorí za všetko.."
"Áno, Cherry, dcérka." Naruto pobozkal svoje -už dospelé- dieťa a potiahol ju von. Zamkol izbu a kľúčik prehodil s povrazom Cherry cez hlavu. "Vezmi si ho. Opatruj ho, prosím. Nikdy ho nedávaj dole, stráž ho ako v oko hlave. Pretože tento kľúč je kľúčom k mojej mladosti.. a k mladosti tvojej matky, mojej milovanej Hinaty.. Ja tu tiež nebudem večne, preto chcem, aby sa to ponechalo. Prosím ťa, opatruj ho, opatruj, Cherry, zlato.. Sľúb mi to.."
"Sľubujem.. oci.. mami.. Sľubujem.."
Koniec:)
Tak.. moja prvá jednorázovka.. Čo poviete? Môže byť?
 


Anketa

Čo hovoríš na moje poviedky?

→ Sú skvelé =) 59.2% (234)
→ Pekné, no máš sa v čom zlepšiť ;) 16.5% (65)
→ Nečítam xP 13.9% (55)
→ Sú fakt otrasné -_-" 10.4% (41)

Komentáře

1 Nele.senpai Nele.senpai | Web | 23. srpna 2009 v 15:07 | Reagovat

ta byla vazne uzasny *_* ... cetla jsem ji s ezatajenym dechem a strasne moc se mi libila :)

2 Akiyuu tvá jediná <3 Akiyuu tvá jediná <3 | Web | 24. srpna 2009 v 11:52 | Reagovat

Jé, nádherná :) Moc a moc :) Naruto se projevil jako statný ocko.

3 Gaou-san Gaou-san | Web | 24. srpna 2009 v 15:02 | Reagovat

O_o k tomu tvojmu " mega komentáru" velmi ti DAKUJEEEEEEEEEM  vážne si ma velmo potešila hh

4 Gaou-san Gaou-san | Web | 24. srpna 2009 v 15:07 | Reagovat

a k povidke :D je boooooooooooožsky smutná no strašne kráááááááááááááááááása moižeš byť na seba hrdá hh

5 SimaHatake SimaHatake | Web | 24. srpna 2009 v 15:28 | Reagovat

[3]: Šak nemáš začo:) Veď poviedka je fakt úžasná:)

[4]: Jaaj, no ďakujem:)

6 Dadka Dadka | E-mail | Web | 30. srpna 2009 v 19:44 | Reagovat

booooze to je dokonale!!!!! simush ja s toho nemozem.....si uplne super ze si taketo volaco napisala aj dalsie take :)

7 Liana Fraith- tvojáá milujúúúúúca číítateľkáá, ktoráá milujéé tvoje príííbehy+Dadushkinéé :)))) Liana Fraith- tvojáá milujúúúúúca číítateľkáá, ktoráá milujéé tvoje príííbehy+Dadushkinéé :)))) | E-mail | Web | 8. října 2009 v 18:46 | Reagovat

super príbeh, taký milý, Cherry sa zachovala zodpovedne a milo,, vôbec ho neodsudzovala, ako by to možno urobil niekto iný...pekné to bolo, veľmi :)) napíš aj viac takýchto príbehov :))

8 Aiko Aiko | Web | 7. srpna 2010 v 18:38 | Reagovat

Krásna poviedka, aj keď dosť smutná. A môžem s istotu povedať, že na to, že to bola tvoja prvá jednorázovka, tak sa naozaj vydarila :)

9 Miharu Miharu | Web | 15. července 2011 v 20:58 | Reagovat

smutné.. ale fakt krásne :) veľmi vydarená jednorázovka :)

10 cocktail dresses under 50 cocktail dresses under 50 | E-mail | Web | 12. ledna 2013 v 13:24 | Reagovat

The theme you are using is very clean and nice. Where can I find it so that I can use it for my blog as well? Thanks sweety.
http://www.speakdress.com

11 cheap bridesmaid dresses cheap bridesmaid dresses | E-mail | Web | 12. ledna 2013 v 15:17 | Reagovat

stuffed animals are very cute and lovely, i bet that most kids and even women loves them.
http://www.speakdress.com/cocktail-dress-function-occasion.html

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama