01. Plány a ich uskutočnenie

5. září 2010 v 13:23 | SimaHatake |  → Last chance
Tak toto je teda jediná poviedka, s ktorou som maximálne spokojná. Veľmi ma to baví písať a ten nápad tiež nie je na zahodenie. Dúfam, že sa vám prvý diel bude páčiť. Spravidla (aspoň u mňa) sú vždy prvé diely také nudné, nezáživné a podobne. Nechcem sa chváliť a hovoriť, že som stvorila niečo dokonalé abo čo, to naozaj nie, len proste... Veľmi sa mi to páči, poviem vám to narovinu. Ešte nikdy som nebola taká nadšená z môjho diela. Ďakujem tomu krásnemu ,,citátu", ktorý mi k tomuto všetkému napomohol. Snáď sa vám toto bude páčiť a napíšete aj nejaký komentár!! :):)

K A P I T O L A   P R V Á : P L Á N Y   A   I C H   U S K U T O Č N E N I E


   ,,Slečna Reira, Vaše raňajky," hlesol urastený čiernovlasý chlapec vo veku sedemnástich rokov, ktorí priniesol démonej dcére čosi pod zub. Tácku s jedlom jej položil na nočný stolík a hrnček s čajom jej podával do postele. S ochotou a potešením to od neho vzala a úprimne sa naňho usmiala.
   ,,Aido, čo máš v pláne? V poslednej dobe si akýsi divný a priveľmi milý. Ty máš niečo určite zalubom. Prinajhoršom čosi chceš, že je to tak?" spýtala sa ho dievčina. Na to, že bola démon, k tomu ešte dcéra toho najmocnejšieho, bola veľmi milé, ale hanblivé dievča.
   ,,No... To sa vám určite len zdá," mávol Aido nervózne rukou. Potom si začal hrýzť spodnú peru. Reira ho poznala dosť dobre na to, aby vedela, že toto znamená, že klame.
   ,,Ak mi to nechceš povedať, tak teda nemusíš, nútiť ťa nebudem. No mal by si vedieť, že ak ťa niečo trápi, môžeš sa na mňa kedykoľvek obrátiť. Ja nie som ako Lara, alebo nedajbože ako otec. Rozumieš?"
   Aido prikývol. Mierne sa uklonil a vyšiel z izby preč. Zahodil zásteru, ktorú musel pri práci v kuchyni mať a zašiel do svojej izby, keďže prišla jeho vytúžená pauza. Posadil sa na gauč. Po chvíli sa dostavili aj štyria jeho ďalší spolubývajúci, ktorí tu robili aj iné práce v dome.
   ,,Zistil som, kde sú naši rodičia!" povedal Sen svojmu o rok mladšiemu bratovi Aidovi. ,,V kráľovstve démona Willa pracujú ako otroci, samozrejme. Počul som o tom čírou náhodou hovoriť Moria s Willom!"
   ,,To je úžasné!" poznamenal potešene Aido. ,,Dnes večer už konečne odídeme. Nájdeme Stratenú zem, požiadame Bohov o pomoc a oslobodíme našich rodičov! Ai, Arisa, Naoki... Nebojte sa, nájdeme aj vašu rodinu. Sľubujem."

   Bola už hlboká noc. Všetci v hrade už dávno spali. Teda nie, mali by už všetci spať. Avšak päť ľudí sa pokúšalo nebadane dostať do záhrady, odkiaľ sa mali potichu vytratiť preč- jednoducho utiecť. No to nevedeli, že dnes sa nedarilo zaspať ani ďalším dvom osobám.
   Reira sedela na lavičke pod prehnilou jabloňou. Aké by to bolo krásne miesto, keby to otec takto nezničil, pomyslela si. No v tom začula približujúce sa kroky. Zľakla sa a prikrčila sa, nech si ju náhodou záhadní cudzinci nevšimnú. No keď prvému človeku v rade zasvietil mesačný lúč do tváre, spoznala ho.
   ,,Aido? Čo tu robíte vy všetci?" opýtala sa, no to ju už Aido stihol chytiť za ústa, aby bola ticho. Najprv sa trošku metala, no potom sa ukľudnila a nechala sa zaviesť hlbšie do blízkeho lesa.
   ,,Slečna Reira, je mi ľúto, ale už ste v tom s nami, nemôžem vás už pustiť. Sme na... úteku," vysvetlil Sen v skratke. Reira sa naňho najprv šokovane pozrela a potom sa zasmiala.
   ,,Však chcete nájsť Stratenú zem?" spýtala sa s podtónom sebavedomia, že trafila do čierneho.
   ,,Áno, je to tak. Potrebujeme pomoc Bohov, sami démonov nezatlačíme späť na Oshitsu. Je nám ľúto, že to takto musí byť, ale zabiť vás nechceme. To určite nie."
   ,,Je to v poriadku. Pôjdem s vami dobrovoľne. Musíme priniesť do tohto prehnilého sveta revolúciu, niečo nové. Niečo, čo tu ešte nebolo. Démoni sa musia naučiť spolunažívať s ľuďmi, nie ich len utláčať a pokladať za bábky, ktoré môžu využiť a potom len odkopnúť. Nesúhlasím s týmto systémom. A pokiaľ sa tomu démoni nie sú schopní naučiť, musia byť potrestaní!" povedala Reira svoj názor.
   Všetci piati na ňu prekvapene pozerali. Sama bola démonom a takto hovorila o svojej rase? Z myšlienok ich vytrhol hlas Reirinej čertovskej sestry Lary.
   ,,Reira, Reira, kde si? Á, tu si! Čo tu robíš? A čo tu robíte vy?!" rozjačala sa hneď. Aido a Sen sa hneď pustili do roboty, schytili Laru za ruky, nohy, zapchali jej ústa a šli spolu ešte hlbšie. Dúfali, že ju nikto nepočul a ani nesledoval. Lara sa len tak ľahko odbiť nedala. Furt sa len metala, metala a metala.
   Po polhodine cesty, keď už boli obaja chlapci unavení z toľkej váhy (aj keď nebola priveľmi ťažká, ale chodiť s takým bremenom im dalo celkom zabrať), ju spustili na zem, bez akéhokoľvek súcitu. To dievča k nim nebolo nikdy milé, nie ako Reira, ktorá sa k nim vždy správala úctivo, aj keď bola (vraj) niečo viac. Bola ich ,nadriadená'.
   ,,Čo si myslíte, že robíte?!" hneď na nich vyskočila. Už im nevadilo, že kričala. Tuna mohla vyvrieskať všetko, čo len chcela, lebo boli dostatočne ďaleko od hradu, aby bolo počuť jej piskľavý hlas.
   ,,Bola si v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, takže máš smolu. Bohužiaľ aj pre nás, vláčiť ťa so sebou... Boh nás viac potrestať nemohol, čo?" zatiahol Naoki.
   ,,Čo si to dovoľuješ?! Ty mi budeš tykať, heeej?! No to si vyprosím! Správaj sa ku mne slušne, inak--...!"
   ,,Inak čo?" uškrnul sa Aido. ,,Čo nám môžeš spraviť? Sme piati proti tebe, takže nemáš nijakú šancu. Tvoja sestra sa asi zdrží strany, pretože nie je taký pokrytec ako ty."
   ,,Ešte jedno slovo...!"
   ,,Nevyhrážaj sa mi. Nemá to žiadny zmysel, a ty sa len zbytočne obťažuješ," hlesol Sen. Ponaťahoval si údy a dodal: ,,Tak, poďme ešte ďalej, máme pred sebou veľmi dlhú cestu."
   Po troch hodinách neustáleho chodenia začalo svitať. ,,Mali by sme si pohnúť, určite už zistili, že nie sme v hrade a vyslali po nás pátrací tím."
   ,,Dúfam, že nás čoskoro dobehnú a vás odkážu na trest smrti. Po prvé za útek, po druhé za únos mojej ctenej osoby," zašomrala Lara sama pre seba. Odmietala sa baviť dokonca aj s Reirou, ktorá sa k nej pokúsila už niekoľko krát prihovoriť, ukľudniť ju.
   Dostali sa niekam na sever, ku močariskám. Tam sa vyčerpaní, po ďalších troch hodinách, hodili do trávy a oddychovali. Po pár minútach všetci zaspali. No Lara tam len postávala a pozerala na nich. Zrazu jej v hlave vznikol plán...
   Potichu sa odplazila od nich asi desať metrov, potom sa postavila zo zeme a utekala, čo jej nohy stačili. Nevšimla si však bahno pred ňou, pretože sa otočila za seba, aby skontrolovala situáciu, či ju niekto nesleduje, a tak spadla priamo doňho. Hneď na to, sa začala doňho potápať.
   ,,Pomoc! Pomoc!" začala kričať o dušu, no nič sa jej spätne neozývalo. Po dvoch minútach neustáleho vrieskania, ktoré sa jej zdali večnosťou, sa jej podarilo zobudiť Reiru, ktorá sa šla na ten hurhaj pozrieť. Keď našla svoju sestru po hrudník zaborenú v onom bahne, pribehla k nej a podala jej pomocnú ruku. Tá sa jej hneď chytila a prudko ňou trhla, aby sa dostala na povrch. No miesto toho zhodila Reiru k nej.
   ,,Ty si sprostá krava! Nevieš držať rovnováhu?!" vynadala Lara svojmu dvojčaťu. ,,Krič, krič! Musia nám pomôcť, ináč tu zomrieme."
   No Reira so svojim slabým hláskom nebola veľmi nápomocná. Lara už bola v bahne po krk, Reira po pás, keď tu zrazu pred nimi sa objavili dve siluety postáv. Obe sa očakávajúco pozreli za osobami, ktoré k nim pomaly kráčali.
   ,,Čo tu robíte?" spýtal sa Aido.
   ,,Neviem. Spala som, keď som sa zobudila na Larino volanie o pomoc, šla som ju hľadať a našla som ju tuna. Tak som jej chcela pomôcť, tým, že ju vytiahnem, ale nejako sa mi to nepodarilo a tak som tu skončila s ňou..." vysvetlila Reira.
   ,,Prečo si neprišla po nás? Jasné, že taká slabučká ju nemáš šancu vytiahnuť sama," povedal Sen pohoršene.
   ,,Prestaňte kecať a radšej mi pomôžte sa odtiaľ dostať!" zvolala na nich Lara a zamračila sa.
   Na to sa obaja bratia skrčili a podali Reire svoje pomocné ruky. I keď to Lara samozrejme potrebovala viac, kým bola na nich hnusná, nepomysleli ani na to, že by jej pomohli. Reiru raz- na raz vytiahli von. Aido si škodoradostne sadol na trávu rovno pred Laru do tureckého sedu, oprel si lakeť o koleno a o dlaň hlavu, a tak na ňu čumel.
   ,,Kým nepoprosíš, nepomôžeme ti," povedal očakávajúco.
   Lara nemala na výber. Bahno jej siahalo už pod pery. ,,Tak teda prosím..." zašomrala úplne nepočuteľne.
   ,,Čo si hovorila?" uškrnul sa Aido.
   ,,Prosím..." zašomrala Lara opäť.
   ,,Že dopekla prosím! Vytiahni ma už konečne!" zvrešťala. Aido sa víťazoslávne usmial a spolu s bratom jej pomohli dostať sa do ,bezpečia'.
   ,,Vidíš, že sa to dá aj pekným spôsobom," povedal Sen a potľapkal ju po pleci, na čo sa trhla, aby sa uhla jeho ruky. Nemala rada telesný kontakt s ľuďmi, nech bol akýkoľvek.
   ,,Nabudúce sa už nepokúšaj utekať. Dúfam, že si sa z tohto poučila..." prísne sa na ňu pozrela Reira. Vyzerala komicky, lebo vážna tvár k nej veľmi nepasovala. Ona bola skôr taký veselý typ.
 


Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 5. září 2010 v 16:27 | Reagovat

hmm začína sa to veľmi zaujímavo ..... určite si prečítam aj ďalšiu kapitolu, ktorú sem pridáš :D

2 Sayuri // さゆり Sayuri // さゆり | E-mail | Web | 6. září 2010 v 19:10 | Reagovat

no začiatok pekný :) máš byť teda na čo hrdá podarilo sa ti to :D:D:D vyzerá to na zaujímavý príbeh, na dobrodružstvo a ktovie čím ešte prekvapíš v pokračovaní :) teším sa :D

3 Tilia & Capepeidy Tilia & Capepeidy | E-mail | Web | 6. září 2010 v 22:55 | Reagovat

Ahoj, Natalica!

Veľmi pekne Ti ďakujeme, že si sa prihlásila do našej poviedkovej súťaže. Dúfame, že sa dobre zabavíš a že sa tiež niečo podučíš; budeme sa snažiť, aby táto súťaž bola skutočne prínosom pre každého jedného súťažiaceho (a i pre nás ako organizátorky). Ďalej by sme Ti chceli oznámiť, že koncom tohto týždňa (štvrtok-piatok) bude na blogu fairytales.blog.cz zahájené prvé kolo. Nemusíš na neho striehnuť sama, opäť Ti dáme vedieť komentárom na Tvoj blog. :)

Ešte raz ďakujeme za Tvoju účasť, veľa šťastia, nech sa ti darí! (:

T & C

PS: Aj ja reklamy z duše nenávidím, ale pri tom, ako som sama spamovala, som si uvedomila, že nie je reklama ako reklama. Ak reklamuješ niečo zmyslupné, i taká reklama môže mať zmysel. :D T.

4 Tilia Tilia | E-mail | Web | 6. září 2010 v 22:56 | Reagovat

[3]: Omg, strašne sa ospravedlňujem za to chybné oslovenie, SimaHatake, strašne moc a moc a moc! :-(

5 Evee Evee | E-mail | Web | 8. září 2010 v 21:30 | Reagovat

:) Myslím že máš právo byť hrdá na tento diel a poviedku..:) Je pekná a je vidieť že si dávaš záležať na poviedkach..:P A tiež že získavaš každým dielom nové skúsenosti je to akoby si sa v každom diele niečo nové naučila takže sa vždy teším na niečo nové :P:)
Teším sa na pokračovanie len to prosím nepreťahuj dlho..:P Zvedavosť chápeš ;D

6 Annie-chan Annie-chan | Web | 13. září 2010 v 7:34 | Reagovat

Slibuju, že si to přečtu, až budu mít čas... teď jsem byla dokonce den bez internetu :D

7 Annie-chan Annie-chan | Web | 13. září 2010 v 19:19 | Reagovat

No, na můj vkus to jde trošku rychle, ale je to docela zajímavé... pohled na démony z jiné strany. Hned jdu na další díl, fantasy mi tady chybělo... a jinak, slibuju, že dneska nebo zítra se vrhnu do své práce na tomhle blogu! Slibuju (jestli se dostanu na počítač)! :)
Jinak, Reira a Naoki? To jsou postavy z NANY, ne? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama