03. Neznámy

31. prosince 2010 v 12:42 | SimaHatake |  → Last chance
Keďže najbližšie dni tu ani nič nepribudne, tak hneď vkladám ešte jednu poviedku- Last Chance.
Tiež to neni z mojej novej "truhly" poviedok, bolo to písané ešte dávno, dávno, len som včera prirábala pár detailov. Dúfam, že sa vám to bude páčiť aj tak...

K A P I T O L A   T R E T I A : N E Z N Á M Y


   ,,No a tá druhá. To je už iné číslo. I keď je väčšinou nepríjemná a chová sa ako sebec, viem že niekde hlboko vo vnútri, TEDA, poviem vám, že poriadne hlboko, má aj svoje dobré stránky," usmial sa Sen. Lara počúvala so zatajeným dychom a tiež sa jej mierne nadvihli kútiky, keď to od neho počula.
   ,,Rád by som mal odvahu ako ty," riekol barman a všetci ostatní prikyvovali. ,,Avšak bojíme sa následkov. Dúfam, že sa ti to podarí. Budem na teba myslieť a dúfať v teba. Si moja nová nádej. Nie, si nádejou všetkých z nás, ktorí sú v tejto miestnosti..."
   ,,Ďakujem. Aj ja pevne dúfam, že sa nám to podarí. Prosím vás, nemáte tu niečo ako hotel? Radi by sme tu prespali, ale nevieme kde."
   ,,Samozrejme, že máme! Čo si o nás myslíte?!"

   Ráno sa zobudili všetci už na svitaní. Vstali, pobalili si veci- vodu a jedlo, do vakov a chceli sa už vybrať na cestu, ale Aido náhle zbadal stánok s novinami na onen deň, a tak si jedny musel pozrieť.
   ,,Bitka medzi Moriom a Willom sa odohrala včera neskoro večer," čítal nahlas, ,,tajný zdroj, poddaný démona Willa nám prezradil, že Morio si sem prišiel po svoju dcéru Laru, ktorú Will údajne zajal. No keď ho Morio so svojou tisícovou armádou hravo porazil, svoju dcéru tam samozrejme nenašiel. Bola to len lesť, ktorú Will pripravil, aby sa mu Morio vzdal? Nie, nebola. Druhý poddaný, muž, ktorý mal strážiť celu s Moriovou dcérou povedal, že ju pustil na slobodu, čím si neskôr zaslúžil zbičovanie. A bol by aj umrel zbičovaním, keby ich akurát vtedy Morio nenapadol. No pevne dúfam, že to onen statočný chlapík prežije..." dočítal Aidou. ,,Veď to je otec!" vykríkol zdesene.
   Arisa, nevšímajúc si jeho predošlú reč, si pozerala novinku z druhej strany. ,,Pozri tu je niečo aj o nás! Statoční ľudskí obyvatelia kedysi sveta ľudí, sa postavili pravidlám démonom. Utiekli, spolu s dvomi démonmi a rozhodli sa nájsť Stratenú Zem-..."
   Ai ju nenechala ďalej dočítať. Prerušila ju svojím: ,,Všetci na nás takto spoliehajú... Musíme niečo spraviť. Ale ako nájsť Stratenú zem?! Keby sme mali aspoň nejakú indíciu..."
   Muž vo veku asi dvadsiatich rokoch už asi desať minút stál za nimi, celý zahalený v čiernom a počúval ich rozhovor. ,,Nápodobne hľadám Stratenú zem," prihovoril sa im. ,,No ešte sa mi nepodarilo ju nájsť. Sú tomu už dva roky, od onoho incidentu. Môžem vám povedať básničku z dávnych dôb, ktorá napomáhala ako pomoc pri hľadaní Pegasi.
Tam, za mesiacom na vodnej hladine,
za tunelom patriacim beštiinej rodine,
cez ríšu nočných mór a snov,
cez šíri oceán zeminou,
vynoríš sa nad lesklou hladinou.
Oranžový cicavec zavedie vás tam,
keď odpoviete na otázku jeho správne,
nie je to len, ako sa zdá, očný klam,
a ocitne sa tam, v Stratenej zemi, právne."
   ,,Sme vám vďační za vašu pomoc, ale kto ste?" spýtal sa Sen.
   ,,Nemám meno. Jednoducho som len cestovateľ, niečo ako vy, bojovník za slobodu," povedal onen muž. Nasadol na koňa a popohnal ním. ,,Do skorého videnia! Snáď sa stretneme na Pegase!" usmial sa a odcválal preč.
   Naši siedmi hrdinovia sa pobrali na sever z mesta. Usadili sa do kruhu do tieňa v lese, kde ich ,hrial' chládok. Všetci premýšľali nad tým, čo môže tá báseň znamenať.
   ,,Čo ak nám len klamal?" spýtala sa Lara. ,,Čo ak nás len chcel obalamutiť?"
   ,,No, neostáva nám nič iné, než mu len veriť. Či máš nejaký iný plán? Nič nedáme za pokus, keď sa pozrieme tam, kam nám táto indícia káže," riekla Reira.
   ,,Dáme za to priveľkú daň, ak to nebude pravdivé," zatiahol Aido, ,,a to náš drahocenný čas. Za tú dobu môže umrieť tisícka ľudí, môže sa schýliť k väčšiemu, horšiemu boju medzi démonmi, čo môže otriasť zemou, môže priniesť dokonca skazu. Takže rozhodnite sa- ideme alebo nejdeme do toho?"
   Po chvíľke uvažovania nakoniec každý do jedného prikývol. Tak sa začali plánovačky a rozlúštenie.
   ,,Tam, za mesiacom na vodnej hladine, za tunelom patriacim beštiinej rodine," predniesla Reira prvú časť. ,,Mesiac na vodnej hladine, čo to môže znamenať?"
   ,,Umm, kým tu ešte nevládli démoni, žila som na juhu tejto zeme, v krásnom obrovskom meste. A tam, presne v strede toho mesta," vyprávala Arisa, ,,bolo jazero. Mesačné jazero. Volalo sa tak preto, lebo každú noc, keď vyšiel mesiac, sa jeho odraz v nej odrážal. To sa ďalej odrážalo do okolitých lámp, ktoré potom rozsvecovali všetko naokolo."
   ,,Mohlo by to byť ono. A čo ten tunel patriaci beštiinej rodine?" spýtal sa Sen.
   ,,Pokiaľ viem, tak v dávnych dobách," slova sa ujala Ai, ,,v najjužnejšom mieste žili bájne tvory- draky. Po nich sa aj tá zem nazýva Dračiou ríšou. Možno tam ešte stále prebývajú."
   ,,To si nemyslím!" zatiahla Lara, ktorej sa predstava na drakov veľmi nepáčila. ,,Tie tvory už dávno vymreli..."
   ,,Je to možné. To, čo hovorí Ai," povedal Aido. ,,Môžeme sa tam skúsiť vybrať. Nie sme odtiaľ veľmi ďaleko... Kto tam teraz vládne?"
   ,,Nie som si istá," opatrne začala Reira, ,,ale mám pocit, že tam má kráľovstvo náš strýko, však, Lara? Moriochi Nagata."
   ,,Tak to bude menší problém. Budeme to musieť obísť, i keď nám to zaberie o čosi viac času..." vyhlásil Sen. ,,Nepodarí sa nám dostať cez územie Moriochiho nebadane."

***

   Reira trochu spomalila, až sa dostala úplne dozadu, na úroveň svojej sestry. ,,Si v poriadku?" opýtala sa jej s obavami.
   ,,Áno, ale... Len som premýšľala, čo sa stane, ak umrieme..." vzdychla si Lara. Reiru to zrejme potešilo, pretože sa usmiala a s nepredstieraným záujmom a hrdosťou sa pozrela na ňu: ,,A k čomuže to si došla?"
   ,,Tento svet nebude mať šancu na nápravu. Po skúsenosti s tou vodou a aj s Willom som zistila, aký je život drahý. Ocitla som sa tak blízko smrti ako nikdy. Cítia sa takto ľudia? Neustále žijú v takomto strachu?
   Vieš, bojím sa, čo sa stane ak sa nám podarí Pegasu nájsť. Čo potom bude s nami? Opäť budeme vyhnaní a budeme žiť v utláčaní? Nie. To sa nestane. Náš otec je dostatočne silný na to, aby sa sám postavil celému svetu. Nemôžeme prelievať krv nevinných ľudí, bohov, démonov... Ak chceme nápravu, musíme ju najskôr skúsiť dosiahnúť u tých vysoko-postavených. Nemôžeme sa hneď hrnúť do vojny, v ktorej nemáme šancu..." vyslovila Lara svoje myšlienky. Vyzerala zamyslene, čo pôsobilo dojmom, že naozaj dlho hĺbala nad niečím takým. A houby, tieto slová jej vychádzali od srdca, od toho, čo cíti. To je pre človeka alebo inú rasu to najdôležitejšie... Vnútro.
   Reira náhle zastala, Lara urobila tri kroky ešte dopredu, potom si všimla, že už ale kráča sama, tak sa obrátila a podišla k svojmu dvojčaťu. ,,Hej, čo sa deje?" spýtala sa.
   ,,Lara, ty nie si zlý človek," pošepkala Reira. ,,Ty si len človek, čo zažil veľa zlého, tak prosím, nedaj sa zviesť tou zlou cestou. Nech sa deje čokoľvek, vždy počúvaj hlas svojho srdca."
   Lara nechápajúc, stála na mieste ako stĺp a nechala sa objímať, nechala svoju sestru sa vyplakať jej na ramene, aj keď to bola práve ona, kto sa potreboval vyplakať...
 


Komentáře

1 Annie-chan Annie-chan | Web | 31. prosince 2010 v 13:52 | Reagovat

Neboj, nevadí mi to... proč by mělo? :)
Jinak, kapitola je moc pěkná - zase se ukázalo, že Reira je prostě... skvělá. Už se těším na další :)

2 Kirawa Kirawa | Web | 2. ledna 2011 v 12:50 | Reagovat

najskôr som pozerala na nadpis a premýšľala či som to čítala..... ptm mi doplo, že hej a že sa mi to veľmi páčilo :D riadne dlho sa to tu neobjavilo, ale nevadí :D hlavne, že je to tu teraz :D kapitola sa mi veľmi páčila :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama