14. Vlkolak

30. prosince 2010 v 13:51 | SimaHatake |  → Untouchable
Čo vám poviem :D Písala som to asi pred mesiacom, nie som na to veľmi hrdá. Žiadne opisy, rýchly spád deja... No musím sa dostať do spisovateľskej kože, pretože už mi fakt unikajú základné veci ;D Táto časť je oveľa dlhšia než kedy ktoré pridávam, a to preto, aby ste mi odpustili, že som nič dlho nepridala ;D Snáď ste sem nezabudli chodiť :)


Untouchable 14: Vlkolak

"Chceš ma," bolo to skôr oznámenie ako otázka. "Viem, že ma chceš."
"Nie," protirečila som. No sama som svojim slovám neverila, tak ako by ešte mohol on?



Bola sobota. Zobudila som sa chvíľu pred deviatou. Kým som sa s Lilly mala stretnúť, mala som ešte čas, aby som šla do kúpeľne. Tak som si napustila horkú vaňu, keď mi v tom niekto začal vyklopávať na dvere. Teda niekto- povedzme si to rovno- prečo ma musí Remus hnať práve keď mám konečne čas si kúpeľ vychutnať?!
"Smola láska, ale teraz si budeš musieť počkať," zakričala som mu a potmehúdsky sa usmiala.
"Tak to teda nie. Pohni si, pretože o desiatej mám jedno stretnutie."
"No obávam sa, že to buď nestihneš alebo pôjdeš neosprchovaný," uškrnula som sa. No a tuna sme sa dostali k bodu, keď mu konečne môžem vrátiť všetko čo mi spôsobil. Teda, čo mi spôsobil, ako sa to vezme. Poslednou dobou ma len ignoroval a to práve kvôli tomu, ako som sa viac začala baviť s Lilly, ktorá postupom času prestala aj obedovať, večerať a raňajkovať s nimi. A tak za to si to teraz pekne zlízne. Keď je hnusný on ku mne, budem aj ja.
"No tak asi ťa sklamem, ale... Alohomora," pošepkal. Dvere sa otvorili a ja som bola tak duchaprítomná, že som siahla po habite a zakryla si ním nahé telo.
"Ty vôbec nemáš vychovanie, vypadni! Vravím ti, choď preč! Chcem sa osprchovať ak si si nevšimol!"
"Ja som ti povedal pekne." Na to sa pohol smerom ku mne a ja som čakala niečo ako odsotenie, ba dokonca potrasenie mnou, aby som sa spamätala podľa neho, no namiesto toho zo seba stiahol tričko a skočil v teplákoch do vane.
"Nenávidím ťa, Lupin!" zahromžila som.
"Chcela by si sa pridať, Dena, miláčik?" poslal mi vzdušný bozk. Ešte, že si so sebou nosím prútik aj do kúpelky. Siahla som po ňom a machla ním. Na to sa voda vo vani vyparila a keď Remus odkrúcal kohútik, tak voda akosi nešla.
"Ak sa nebudem kúpať ja, nebudeš sa kúpať ani ty," žmurkla som a vypochodovala z kúpelky. To som ešte cítila jeho spaľujúco-nenávistný pohľad na mojom nahom chrbte.

O jedenástej som už naštvane napochodovala do chrabromilskej klubovne a zastavila som prvé dievča, ktoré mi vošlo do cesty.
"Prosím ťa, nevieš kde je Lilly Evansová?" spýtala som sa. Namiesto odpovede od nej som počula známy hlas.
"Ty o tom nevieš? Určite ste teda dobré kamarátky, keď sa neprišla rozlúčiť."
"Rozlúčiť?" šokovane som k nemu vzhliadla.
"Áno. Dnes ráno musela nutne odísť domov a vráti sa najskôr o dva mesiace. Ani ja neviem prečo, no aspoň som sa dočkal rozlúčky." Posmech v jeho očiach ma ubíjal. Prečo sa to znovu zrovna musí stať mne?!
"Som rada, že ťa to teší. A snáď si si kúpeľ užil," zašomrala som. Už som popri ňom prešla, keď sa zrazu otočil, schytil ma za zápästie, otočil si ma k sebe a pozeral mi do očí.
"Dena, čo vlastne odo mňa chceš?"
"Čo to je za otázka? Ja sa správam stále rovnako, nič od teba neočakávam, lebo od teba sa nikdy ničoho nedočkám. Za to ty očividne ani nevieš čo chceš. Vždy sa správaš inak. Podľa toho ako sa ti hodí alebo ja fakt neviem. Alebo ma proste neznášaš a len sa snažíš správať milo, aby som ti pomohla pri splnoch."
"Vôbec to tak nie je!" oboril sa na mňa. "Nevyužívam ťa a nič nepredstieram. Len proste-..."
"Remus, čo ku mne cítiš?" spýtala som sa ho pokojne a pozerala mu do očí.
"Obaja dobre vieme, čo ku tebe cítim, tak sa tu nehraj," nedal sa vykoľajiť. "Dena, so mnou sa nezahrávaj. Nie som typ na hrátky. Ak máš na to chuť, bež za Siriusom."
A v tom urobil niečo nečakané. Naklonil sa ku mne a svojou perou sa dotkol tej mojej. Začal ma bozkávať, a ja som nebola schopná ho odtisnúť, až kým niekto pri nás nenápadne nezakašľal. Odtrhli sme sa od seba, no on mi ešte stále držal zápästie.
"Dúfam, že vás nevyrušujem pri niečom veľmi dôležitom," povedal Black a dal si pozor, aby posledné slovo veľmi zdôraznil.
Prečo? V hlave som mala nejasno. Vytrhla som mu ruku a utekala do svojej izby. Vôbec som nebrala na vedomie kričanie na mňa moje meno...
Hodila som sa na posteľ, hlavu som zaborila do vankúša a premýšľala nad všetkým čo sa stalo...

***

Dospela som k niekoľkým záverom.
Prvý bol, že Lilly ma zradila. Áno. Preto sa ňou ďalej zaoberať nebudem. Tak rýchlo ako vnikla do môjho vnútra, tak rýchlo odtiaľ aj odišla. A čo! Nie je mi to ľúto. Znovu som tá stará Dena, ktorá nedôverovala nikomu, iba sebe. Viem, že iba to sa oplatí.
Druhý bol, že Sirius žiarlil. Keď nás vtedy videl s Remusom. Ale prečo by to robil?
Tretí bol, ten najdôležitejší, že Remus ma pobozkal, keď videl ako sa Sirius približoval k nám. Tak ako povedal- obaja vieme čo ku mne cíti, obaja vieme, že ma miluje. Keď ma poslal za Siriusom, vedel, že by som to urobila len preto, aby som ho naštvala (Múdry to chlapec.) a tak sa cítil Blackom ohrozený. Preto mu chcel dať jasne najavo, aby sa odo mňa držal ďalej. Predsa kamaráti si nepreberajú svoju "korisť", ako mi raz Black povedal.
A štvrté rozhodnutie bolo to, že sa vraciam k svojmu starému ja. Budem znovu tá hnusná, arogantná a povýšenecká- ako si to myslia oni. Ja nebudem nikým iným len preto, aby som sa im zapáčila. Budem to proste ja. Nikto iný. Len Dena Fingerlová. Stará dobrá Dena.
Pred večerom som na seba natiahla obyčajné tepláky a voľné tričko, ktoré ak sa náhodou nejak poškodí, mi teda chýbať nebude. Na čo to? Úplnok. Dnes. Niekto mi zaklopal na dvere. Usmiala som sa sama pre seba a zvolala, aby vyrušujúci vošiel. Dvere sa otvorili a v nich stál Lupin.
"Poď dnu, máš so sebou všetky veci?" opýtala som sa, no dbala som na to, aby som pri rozhovore nezašla k inej téme ako spln. Na to som sa naňho otočila a trochu mi zasekol pohľad na jeho nahej hrudi. Rozpaky som na sebe nedala poznať. Po chvíľke zízania som sa otočila a vydýchla si.
"Ideš len v tomto?"
"Treba mi okrem toho nebodaj ešte niečo?" zatiahol potichu. Mal na sebe iba ovisajúce tepláky.
"Mali by sme už ísť. Začínam pociťovať bolesť v kostiach," povedala som a vydala sa z izby. Musela som byť ostražitá, aby nás náhodou nikto nezbadal. Šli sme mojimi tajnými chodbami a už čoskoro sme sa dostali von z hradu. Prešla som k širokému stromu, ktorý som si označila červenou stužkou a veci som položila pod neho. Začala som zo seba sťahovať oblečenie, ktoré som si poskladala a uložila pod neho tiež. Lupin bol pri opačnej strane stromu. Ako som tam tak sedela na zemi, chrbtom opretá o kmeň, započúvala som sa do jeho pohybov, pomocou ktorých som si predstavovala, čo robí. Keď sa už zrejme usadil do rovnakej polohy v ktorej som aj ja, prehovorila som.
"Vtedy v klubovni si ma pobozkal kvôli Siriusovi?" spýtala som sa. Jeho mlčanie mi poskytlo správnu odpoveď. "Chcel si mu tým ukázať, že si niečo viac, lebo ma pobozkáš, alebo si to myslel úprimne?" pýtala som sa ďalej.
"Nezdá sa ti, že máš priveľa otázok?" bolo jediné, čo povedal.
"Veľa otázok, málo odpovedí," pritakala som. A práve, keď už nastala úplná premena, začala sa meniť moja výška, črty tváre, opadali mi vlasy, on povedal: "Ty stále nechápeš, že som do teba blázon, a budem o teba bojovať stoj čo stoj?"
Jasne, jemu to môže byť jedno. On nebude tráviť celú noc tým, že bude pobehovať po lese a bude musieť premýšľať nad tým, čo ho trápi.
Pôjdeme sa trochu prejsť, vyslala som mu povel. Poslúchol, podišiel ku mne a tak sme hodnú chvíľu len tak kráčali. Túto noc chcem prežiť bez nejakých zranení, modrín, pomliaždenín. Nemám náladu na pohyb, najradšej by som sa tuna hneď hodila o zem a viac sa odtiaľ nepohla. Táto noc vyzerala skoro ako venčenie.
Keď už skoro bolo po všetkom, pomaly som sa pobrala ku označenému stromu. Tam som si ľahla do trávy a čakala kým príde premena na človeka. Remus sa okolo mňa ešte chvíľu motal, ale potom ho to tiež priklincovalo k zemi, hneď za mňa, čo spôsobilo dotyk našich chrbtíc. Nemám rada fyzický kontakt s ľuďmi, no už som nemala síl sa pohnúť. Prišlo to.
Ako som sa premenila späť, pociťovala som sťahy svalov v mojom tele v pravidelných intervaloch. Prišli ako rany z jasného neba a vedela som, že mi nepomôže ak sa budem snažiť vzdorovať im. Tak som tam pokojne ležala so zatnutými zubami a cítila Lupinov boj a podobnou reakciou jeho tela.
"Ukľudni sa a nechaj to prejsť v pokoji," poradila som mu. Roztrasená časť jeho tela, ktorá sa dotýkala toho môjho sa postupne uvoľnila.
"Pamätám sa na túto noc," zamumlal s nestálym hlasom. Neodpovedala som. Iba som kývla hlavou, čo síce vidieť nemohol, ale mňa to nadobro uspokojilo.

***

Ako sme tak šli do svojich izieb, dávali sme si dosť dobrý pozor na to, aby nás nik nevidel. Keď sme už vychádzali hore schodmi, spustila som svoj veľvýznamný prejav, no Remus ma v tom svojim telom priklincoval ku stene a priložil prst ku perám.
Trochu šokovane som sledovala cez malú štrbinu jedno"vrstvového" brnenia na chlapca, ktorý stál pred mojimi dverami a netrpezlivo na ne klopal.
"Nechaj ma nech idem za ním. Asi niečo potrebuje," pošepkala som Remusovi a snažila sa ho odtlačiť, ale nedal sa. Naopak ešte viac ma potisol za brnenie, pretože návštevník práve prechádzal okolo.
"Zbláznila si sa? Celá spotená a od blata si sa pred ním chcela zjaviť na dobré ráno?" spýtal sa napokon. "Prosím ťa, Dena, aspoň raz používaj mozog."
Naštvane som ho odstrčila a odpochodovala do izby. Čo si ten hlupák myslí, že som mentálne zaostalá?!
Takto to býva po premene- chvíľu mi je vďačný, vzápätí na to na všetko, čo som preňho spravila, zabudne a tvári sa ako by som ja mojim konaním bola zbytočnou záťažou. Tak v tom prípade nech už odo mňa pomoc skutočne nečaká.

Po očiste sme sa pobrali na raňajky. Ako som tak vyšla z izby, "stretla" som sa s Remusom a do jedálne sme šli zároveň. No počas cesty sa ku mne ani raz neozval.
"Toto je podľa teba pre mňa nejaký trest?" opýtala som sa, keď sme už skoro boli na mieste.
"Nebudem sa s tebou baviť dokým si neuvedomíš svoje bezhlavé konanie. Mohlo by nás to totiž zaviesť do poriadneho maléru," odpovedal mi autoritatívne, no ani sa pri tom na mňa nepozrel.
"Nemusíš sa kvôli tomu tváriť ako by som neexistovala," oborila som sa naňho.
"Áno, musím, Dena. Na teba nič iné neplatí-"
"Ta vieš čo? Keď toto je tvoja vďačnosť za to, že nemáš žiadne zranenia a že pre teba obetujem pokojný úplnok, keď môžem byť osamote, staraním sa o teba, tak si môžeš ďalšie splny tráviť aj sám, pre mňa za mňa."
Pridala som do kroku a zastavila som sa až pri Augustusovi. Posadila som sa oproti nemu, úplne naštvane som si oprela hlavu o ruky a sledovala každý jeho pohyb, ako prežúva každé sústo, až ho môj pohľad nakoniec natoľko znepokojil, že na mňa vyskočil s otázkou: "No tak čo sa stalo?"
"Vôbec nič," odvrkla som. No čo, tak už vyskúšam jeho odolnosť, trpezlivosť a iné vlastnosti, keď už sa nemám čím zabávať.
"Nedaj sa prosiť. Teda buď to povieš alebo ja do teba dobiedzať nebudem."
"Nič sa nestalo," odvetila som. Na to dvihol obočie na par sekúnd, skrútil ústa do divnej grimasy a ďalej sa venoval jedeniu. Opäť som ho sledovala tým prenikavým a znudeným pohľadom. Až doslova hodil vidličku o stôl a premeral si ma od hlavy až po päty. Hluk, ktorý vidlička narobila, si vyžiadal pár zvedavých očí.
"Takže ešte stále mi to nechceš povedať?"
"Odkedy ťa zaujímajú moje problémy? A už vôbec- problémy týkajúce sa práve Remusa?" spýtala som sa naoko (akože) urazene.
"Dena, láska, mám na výber? Ty mi nedaš pokoja, kým to z teba nevytiahnem, kým ťa nevypočujem a kým ti nepoviem ako si zabila, ako si dala dole a aká si úžasná... Tak?"
"Tak teraz si to fakt dosral, Augustus!" zahromžila som. "Ak si si nevšimol mám práve vážnu dilemu a ty takto... Ranil si moje krehké city."
"Slová Dena a city teda nejdú dohromady," uškľabil sa, "takže teda- urobil ti snáď Lupin niečo?"
Tento krát bol jeho pohľad naozaj taký strašidelný. Čakala by som aj, že keby som prikývla, tak by šiel a nakopal ho do zadku.
"Tak keď inak nedáš," uškrnula som sa. "Proste-"
"Dena Fingerlová?" oslovil ma niekto.
"Ty si?" spýtala som sa. Chalan, ktorý sa zrazu objavil vedľa mňa, mi prišiel veľmi povedomý. Určite som ho už dakde videla... Oh, jasné, on je ten chalan z rána, kvôli ktorému sa so mnou Remus nebaví!
Veď ja Remusovi ukážem, že nepotrebujem ja jeho, ale on mňa!
"Volám sa Neyo, som tu nový a myslel som, že ako primus by si mi to tu mohla poukazovať a oboznámiť ma s týmito všetkými vecami. Teda, Dumbledorov nápad viac-menej..."
Otrávene som pregúlila očami. "Tak dobre," prikývla som.

***

Po jedle sme sa najskôr vybrali na nádvorie hradu.
"Prídeš mi dosť povedomý. Nestretli sme sa už niekde? Prepáč, že sa pýtam, ale kde bývaš?"
"Býval som s rodičmi v Godricovej užľabine, ale keď som bol mladší, tak... Ehm, boli zabití."
"To mi je ľúto," riekla som s predstieraným súcitom. Ako ste si mali možnosť všimnúť, som dosť egoistický tvor, čiže žiadnu empatiu tu nečakajte. Ak chcete počuť jeho určite srdcervúci príbeh, tak vás asi sklamem, pretože ten osobne počúvať nemienim.
"Nemusí, nepotrebujem tvoju, nepotrebujem ničiu ľútosť..."
"Ako prepáč, ale nechcela som, aby to vyznelo ofenzívne. Choď toto hovoriť niekomu koho to zaujíma," zamrmlala som otrávene. Ďalej ako som ho oboznamovala s hradom, už držal hubu a krok.
Ako som sa tak vracala do izby, začula som za sebou kroky. Neotáčala som sa, pretože som vedela, komu patrí toto tempo krokov, táto ľahká chôdza.
"Stoj," kľudne na mňa zakričal cez pol chodby. Namiesto toho, aby som ho počúvla, som zrýchlila krok. Nie- naozaj som neutekala, iba som sa s ním jednoducho nechcela stretnúť-... vlastne áno, utekala som pred ním.
"Stoj!" už kričal naštvane. Keď som opäť neuposlúchla, asi ho to rozčúlilo ešte väčšmi, tak pridal do kroku a čoskoro ma dohnal. Schytil mi zápästie, potiahol ho a pritlačil k stene. Svojim telom priklincoval to moje k stene tiež.
"Au, nechaj ma na pokoji, nechcem s tebou hovoriť!" zasyčala som. "Ak si nervózny alebo najebaný, choď si vybiť zlosť na niekom inom!"
Pravda- nech je na vine ktokoľvek, vždy to musím schytať ja. Pozrela som mu do očí. Boli čisto čierne s tmavými kruhmi pod očami. Skrývali únavnosť a... hladovosť. Áno, hladovosť po niečom, alebo skôr niekom. Až teraz som si všimla že má na sebe iba nohavice.
Pohľadom som skĺzla na jeho vyšportované brucho. Od neho som prešla postupne cez hruď, až ku perám na ktorých som sa zastavila. Hodnú chvíľu som ich pozorovala, až kým sa na nich nevytvoril víťazoslávny úsmev. Opäť som vzhliadla a zachytila jeho sebavedomý pohľad.
"Chceš ma," bolo to skôr oznámenie ako otázka. "Viem, že ma chceš."
"Nie," protirečila som. No sama som svojim slovám neverila, tak ako by ešte mohol on?
"Ak to nie je pravda, tak si choď za Blackom. Môžeš byť jeho ďalším z mnoho pokladíkov, ktoré dostal do postele."
Zvládam všetko, ale aby ma takto urážal a robil zo mňa kurvu, to mu nedovolím. "A vieš čo? Máš pravdu, pôjdem za ním."
Jeho odpoveďou bol náhly pohyb jeho pravačky. Skončila pri mojej hlave v stene, ktorú rozdrvila. Omietka mi dopadla na ľavé rameno. Šokovaný výraz, ktorý sa mi objavil na tvári, som už nezakryla.
"Bojíš sa?" doslova zavrčal. Jeho pohľad bol odhodlaný, žhavý, spaľoval ma.
Nečakal na odpoveď, len sa prisal na moje pery a ja som nevedela odolať.
Sila, rýchlosť, vrčanie, pohľad. Pripomínal mi... vlka.
Som asi postihnutá, ale mňa to vzrušovalo.
 


Komentáře

1 Annie-chan Annie-chan | Web | 30. prosince 2010 v 19:35 | Reagovat

Ehm... tady se zmůžu jenom na jedno. REMŮŮŮS FORÉVER! Slinty, slinty *.*

2 Neliss "Nellie" Screamers Neliss "Nellie" Screamers | E-mail | Web | 30. prosince 2010 v 21:32 | Reagovat

Nemám rada Rema, fuuj. xDD Ale inak fajn kapitola.:)

3 Kirawa Kirawa | Web | 2. ledna 2011 v 12:41 | Reagovat

prosím pekne máš byť na čo pyšná :D bolo to jednoducho perfektné :D a nehovor že nie :D ako ja to žereeeeeeeeem :D

4 Daduška :* Daduška :* | 11. ledna 2011 v 17:54 | Reagovat

takto :D :D nie som Remusova top faninka, takže by mi bolo sympatickejšie keby tam bol niekto iný lebo keď si predstavím toho herca čo ho hral vo filme chce sa mi tyčkovať....aaaale - a teraz by mala prisť teatrálna odmlka, ale keďže nie je dosť priestoru tak stačí iba toto :D :D - ale keď si ho odmyslím no zmôžem sa iba na jedno: GENIÁLNE ... si čoraz lepšia a lepšia :D už sa teším na ďalšiu kapitolku a som strašne zvedavá ako to skončí, lebo pri tebe je možnosť, že skončí s hocikým :D :D tak si, láska švihni :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama