05. Mág

9. ledna 2011 v 19:02 | SimaHatake |  → Last chance
Takže táto kapitola je trochu kratšia, pardon :D Ale inak som to nemohla urobiť, keď som chcela skončiť ako tak napínavo :) Snáď sa vám to bude páčiť a ďalší diel pribudne behom týždňa... ^^

K A P I T O L A   P I A T A : M Á G

   "Neviem, či to nie je netaktné, ale chcem sa spýtať, aký to malo dopad na Laru?"

   "Lara? Tá keď sa o tom dopočula, ani to ňou nehlo. Naozaj. Ona je tak trošku sociopat, navyše nebola s mamou v tak dobrom vzťahu. Keď umrela, mám pocit, že Lara pocítila aj úľavu. Od niečoho ako... Bremena. Áno- bremena. Pre ňu bola mamina len príťažou. Do všetkého sa jej starala a tak. Tak to brala aspoň Lara," odpovedala Reira. "Táto skúsenosť mala na otca a starú mamu veľmi zlý vplyv. Stará mama odmietla požívať lieky, pretože čo najskôr sa chcela vybrať za svojou dcérou... A otec... No, vtedy sa rozhodol, že vráti ľuďom bolesť, ktorú spôsobili oni jemu. Naozaj moju matku veľmi ľúbil... Dokonca je to nevídané na démona, ba dokonca ešte toho Strašidelného-a-bezcitného..."
   "Som veľmi rád, že si mi dôverovala a povedala mi to. Naozaj si to veľmi cením," riekol Aido.
   "Prosím. Nemám čo pred tebou tajiť. Navyše sú to rany minulosti, ktoré by nemali ostať navždy skryté. Tento príbeh je príbeh o odvážnej démonke, ktorá by nemala ostať zabudnutá. Mala by žiť navždy v našich srdciach za to, čo robila. Alebo aj za to, v čo verila a čo pre to bola schopná spraviť. Neľutujem, že som sa narodila ako jej dcéra."
   "No čo vy dve hrdličky?" vošiel do izby Sen s úškrnom na tvári. "Arisa práve hore zaspala. Naozaj si potrebovala nutne odpočinúť, keď už nevedela prestať nariekať. Oživovala si staré spomienky fotkami, vecami... A vidím, že u vás to tiež inak nebolo." Narážal týmto na Reirine červené oči. Pristúpil k nej a zotrel jej slzy.
   "Taká pekná tvár ako je práve tá tvoja, by mala čarovať len úsmev, nemala by byť smutná," povedal, s podtónom odhodlania, ktorý napovedal tomu, že urobí čokoľvek, aby túto peknú tváričku šťastnou urobil.

***

   Na ďalšie ráno, keď sa už všetci poriadne vyspali a nasýtili, pobalili si veci a vybrali sa ďalej, hlbšie do lesa, viac na juho-západ. Ai kráčala úplne vzadu, keď ju zrazu niekto zozadu schytil, prikryl jej ústa a ona začala tlmenie vrieskať.
   "Nikto ťa nepočuje, je to zbytočné, všetci tvoji priatelia sú dávno pred tebou," šepol jej výsmešne do ucha niekto.
   "Tak to teda nie!" zakričal Aido a zoskočil zo stromu. Letel zvrchu priamo na chlapíka odetého v čiernom. S vytaseným mečom sa blížil k jeho hlave, keď tu v poslednej chvíli neznámy uskočil.
   "Nebudem s tebou bojovať, chlapče, ale si odvážny," zamumlal, plášťom sa prikryl a... zmizol.
   "Si v poriadku Ai?" priskočil Aido k priateľke. "Neurobil ti nič?"
   "Nie, nič neurobil. Len... Neviem, čo mohol práve odo mňa chcieť..." vzdychla si.
   "V tomto svete už môžeš čakať čokoľvek. Niekto zabíja pre uspokojenie svojich túžob- pre zábavu, niekto pre prípadne peniaze ktoré má osoba pri sebe, niekto na niečí príkaz," riekla Reira, ktorá k ním práve prichádzala.
   "Myslíš si, že by niekto chcel našu smrť? My sme tu na to, aby sme navrátili mier. Mohol byť spojencom nejakého démona, ale to mi zmysel nedáva," odpovedal Nobu.
   "Ja mám taký silný pocit, že toho chlapíka som už videla..." zamyslela sa Lara a keď to už všetkým svitlo dodala: "Podľa mňa nás len chce zneužiť, aby sme ho doviedli do Pegasi a on potom mohol zhrabnúť slávu za nájdenie Božej zeme a privolania pomoci!"
   "Je to celkom možné," zamumlala Arisa. "Ak je to naozaj tak, mali by sme si dávať pozor. Nikdy neviete z akej strany číha nebezpečenstvo. Tak už poďme, o chvíľu sa stmieva a rada by som došla do mesta ešte nie za tmy."

   "Sme tu," povedala Arisa. "Keď prekročíme túto cestu a vyjdeme na lúku, budeme už na území patriace Moriochimu. Musíme sa nejako prešmyknúť do časti, kde obývajú poddaní, ktorí obrábajú na poli alebo chovajú dobytok a tam niekde prespíme."
   Pomaly prešli cez lúku plnú farebných kvetov, ktoré roznášali vôňu leta. Slnko začalo zapadať a pohľad na to všetko bol naozaj neodolateľný. Už vyšli z vysokej trávy, ktorá ich skrývala pred prípadnými nepriateľmi a toľká pohoda z tak krásneho miesta ich vytrhla z pozornosti. Z boku sa na nich vyrútila čierna guľa, ktorej sa Lara ledabolo uhla. Spadla na zem, s rozšírenými zreničkami a fučala ako stádo slonov.
   "Ach, sestrička! Si v pohode?"
   "Myslíš na to na čo ja?" miesto odpovede vytasila Lara na svoju sestru. Tá len prikývla a so zaslzeným pohľadom pozrela na svojich priateľov.
   "Na čo myslíte?" opýtal sa Aido vystrašene. Zrazu ho zozadu niekto schytil a dlhými nechtami mu zaryl trošku do krku. Na biele tričko mu začali stekať tri tenučké pramienky krvi a zafarbili mu ho do sýto-červená.
   "Na toto..." šepla Reira vystrašene.
   "Kľud, chlapče a neublížim ti. Všetci stojte, inak zomriete. Reira, Lara, rád vás znovu vidím," uškrnul sa chlap s dlhými bordovými vlasmi, očami bielymi ako nemocničné steny a dlhými čiernymi nechtami, ktoré boli ostrejšie než akákoľvek britva.
   "Kto to je, Reira?!" spýtal sa Sen podráždene. Keby ste teraz boli pri ňom, asi by ste si pomysleli, že je posadnutý diablom, pretože ten divý pohľad, ktorý sa mu zračil na tvári, pretože niekto poranil jeho malého bračeka, je naozaj strašidelný.
   "To je... čierny mág. Pracuje pre môjho strýka. On je... okultista."
   Zrazu bolo počuť dva výkriky. Jeden patril Aidovi, jeden patril čiernemu mágovi. Keď sa na nich všetci vystrašene pozreli, obom sa na tvárach zračil prázdny pohľad.
 


Komentáře

1 Pájina Pájina | Web | 9. ledna 2011 v 20:08 | Reagovat

Tak to je skvělá kapitola :)

2 Kirawa Kirawa | Web | 9. ledna 2011 v 20:14 | Reagovat

ako waw.... vôbec nevadí, že tá kapitolka bola kratšia.... vážne dobre napísané :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama