DSO: Kapitola I.

11. ledna 2011 v 21:33 | SimaHatake (+ Ayra-chan) |  → Dark Sisterhood's Order
A je to tu :D Prvá kapitola :) Snáď sa bude páčiť.
DSO
Oddeľovač; By Blanch (blanch.blog.cz)

   Gemini nedočkavo zaklopala na dvere a spolu s Ayrou sa započúvali do ozveny toho nádherného zvuku, ktorý sa rozniesol po dome a však nie až tak ďaleko ako zdá sa mal, pretože nikto neprišiel otvoriť dvere a vôbec ich privítať.
   "Myslíš , že sú doma?" Ayra sa zahľadela na dvere s menšími pochybnosťami.
   "No budú musieť alebo prevalcujem dvere len kvôli tomu, aby som mohla vidieť Sunako."
Gemini sa začala rozbiehať , keď zrazu...
   ...dvere sa prudko rozleteli a v nich stál krásny blonďák, s osuškou cez hlavu, polonahý. Chmúravo sa pozrel na Gemini, ktorá zastavila možno desať centimetrov od jeho tváre. Ayra sa uškrnula, keď uvidela, ako sa jej sestra jemne červená. Po chvíľke, keď sa nikto neozýval, si veľavýznamne odkašľala a prehovorila: "Je tu Sunako?"
   "Hej, je dnu. Kto ste?" spýtal sa blonďák, hrubým hlasom.
   "To by som sa skôr mali spýtať my!" vybafla naňho Gemini.
   "Som Takano Kyouhei a v tomto dome bývam."
   "Ja som Ayra a toto je Gemini. Sunako je naša sestra."
   Kyouhei sa na nich šokovane pozrel. "Sunako má skutočne sestry, ktoré sú ako-..." Zrazu do dvier prihnal hrdzavovlasý chlapec, teda jeho vlasy boli skôr farby vášnivej červenej, ktorá sa odrážala aj v jeho očiach.
   "Ach, drahé slečny. Ak ste zablúdili je mi cťou pozvať vás do nášho sídla. Prosím." Vytlačil Kyouheia z dverí a naradostene ich ťahal dnu.
   "Počkaj chvíľu!" vykríkla Gemini a zahľadela sa.
   "Ach áno, zabudol som sa predstaviť." Pokľakol pred ne a zdvihol ich ruky k svojim perám. "Moje meno je Ranmaru, vznešené prekrásne dámy."

Gemini pregúlila očami. Toto divadielko jej prišlo na jej vkus dosť divné. Zato Ayre sa páčilo ako tam zo seba hral šaška. Pousmiala sa nad ním a pootočila ku Kyouheiovi.
   "Môžeš nás prosím zaviesť za Sunako?" spýtala sa. Ranmaru konečne zdvihol pohľad zo zeme a keď pred sebou nikoho nezbadal, porozhliadal sa okolo. Uvidel len, ako všetci traja vychádzajú z dverí, a tak nasadil znudený výraz.
   "No, dúfam, že sa nezľaknete jej izby, alebo taká bola vždy? Temná a nikoho k sebe nepripúšťala?" obzrel sa za seba Kyouhei pri čom dievčatá zmĺkli a pozreli sa do zeme.
   "Je smutné, čo môže láska urobiť so srdcom nevinného dievčaťa. Jedno odmietnutie, však?" povedali to zborovo akoby to mali perfektne natrénované, ale vedel, že ako sestry dokážu zdieľať svoje pocity, kiežby mohol niekedy rovnaké zdieľať on.
   "Ak premýšľaš nad tým, že potrebuješ niekoho, kto je ti blízky, viem, že je tu pár ľudí, ktorí by za tebou stáli a určite to nie sú len tí dvaja, ktorých poznáme," pousmiala sa Ayra a spoločne s Gemini zaklopali na dvere, spoza
ktorých začuli zvuky výkrikov. V ich očiach zažiaril pohľad , ktorý značil jedno slovo.
   "Sunako." Bez rozmýšľania otvorili dvere a uvideli ako ich sestra zaujato pozerá na SAW 6, pri čom si pochutnáva na tyčinkách máčaných v čokoláde, ktorej farba v svetle odrážajúcom sa z telky, vyzerala ako krv. Namrzene sa pozrela na ľudí, ktorí ju vyrušili a keď zbadala známe črty dvoch tvári, bez váhania sa postavila, utiekla za skriňu a prikryla sa dekou. Ayra si vzdychla a Gemini sa zasmiala.
   "Čo? Bojí sa vás, že?"
   "Ale nie," usmiala sa Gemini. "Len má traumu z toho, že vidí Ayru. Vieš, Ayra sa z nej vždy pokúšala robiť bábiku. Obliekala ju do ružových šiat, tiene jej maľovala jasno-červeným rúžom a múku s modrým farbivom jej nanášala na lícia. Obúvala ju do maminých červených topánok na 8 centimetrovom opätku a nútila ju tak promenádovať sa po uliciach. Ale to sme ešte boli malé a hlúpe..."
   "No to je pravda, tá rúžová ma už náhodou dávno prešla. Z tých časov na mňa lezie ba priam husia koža. Bola som hrozná, ale ako sme sa dostali do školy, všetky sme pochopili, že bude lepšie stať sa nenápadnými a ako sme rástli Sunako sa tej traumy stále nezbavila."
Ayra urazene vystrčila pery.
   "Áno ty si nechcela byť jedinou bábikou to vieme, ale poďme sa zvítať. Sunako, neboj, Ayru to už prešlo. Dokonca prešla na našu temnú stranu. Poď sem nech ťa môžem objať." Rozbehla sa k nej Gemini a vrhla sa jej okolo krku.
   Kyouhei vyvalil oči, keď zbadal , čo sa deje. A uvidel to, že Sunako jej objatie opätovala. Na to sa k nim rozbehla Ayra a v objatí všetky tri padli na zem. "Tak ste mi chýbali." Sunako ich zovrela pevnejšie ako mala a Kyouhei si všimol, že ich tváre začínajú chytať červenú farbu.
   "Nakahara Sunako, veď ich rozpučíš!" povedal, asi hlasitejšie ako plánoval, pretože Sunako sa pred ním znova skryla pod deku. Obe dve sa znova uchechtli. Gemini z nej stiahla plachtu a začala komentovať jej oblečenie ako obyčajne.
   "Ako si si mohla na seba vziať červené tepláky?! Strih je pekný, ale čierne by boli oveľa krajšie. Táto červená je hrozná!"
   Kyouhei nechcel ostať pozadu a zapojil sa do debaty. "Ako jej to môžeš povedať? Predsa je dobré, že ma na sebe aj iné farby ako tmavé, no nie?"
   "Je jedno, akej farby máš oblečenie. To z teba nerobí dámu alebo niečo podobné. Záleží od farby srdca, a farby, akou vnímaš svet. Mne sa čierna páčila odjakživa. Pamätám sa, ako sa Sunako bála pavúkov a horrorových filmov, ktoré som tak rada pozerala, ešte keď sme boli deti," pri tejto spomienke sa Gemini usmiala. Keď uvidela ako sa na ňu Takano pozerá, hneď dodala: "Sunako toto NEMÁ rada, tieto veci. Ona sa len pokúša ukryť pred realitou. Nechce, aby niekto videl do jej srdca, nechce, aby vôbec niekto vedel, aká v skutočnosti je. Vďaka týmto veciam si pred ňou ľudia dávajú odstup, čo je jej cieľom. Ver, že ona takáto nikdy nebola a ako ju poznám, nikdy nebude. Vždy bola usmievavá, mala rada pestré farby, aj keď ružovú moc nemusela. No nikdy, nikdy nepreferovala nič tmavé. V hĺbke svojej duše je stále tým dievčaťom, ktorým bola pred tým..."
   "Gemini má pravdu, no predsa len je tu pár vecí, ktoré sa zmenili. To, že sa chce schovať pred svetom znamenalo, že sa uzavrie pred všetkými. Aj pred nami. Pred tými, ktoré kedysi trávili čas len spolu, ktoré sa chránili navzájom. Spoločne sme sa učili a spoločne sme trénovali boj. Avšak stala sa vec taká, pre ktorú sa všetko rozpadlo, do nášho sesterstva vstúpil muž..." Ayra sa nadýchla a všimla si ako na ňu Kyouhei udivene pozerá.
   "A?" hľadel pohľadom nechápavca, ktorý nikdy nepocítil lásku rodiny, preto bol vlastne aj tu.
   "Sunako odišla a teta sa z nej rozhodla spraviť dámu, ale ani si neuvedomuje ako tým trpí."
Gemini udrela päsťou do steny na čo ju Ayra chytila okolo pliec.
   "Neboj, bude to v poriadku. Už sme tu aj my. Nemusíme sa o ňu báť."
   "Sunako-chan, čo povieš na to, že by si nás previedla po dome? Hrozne ho chcem vidieť z vonka vyzeral úžasný," bezstarostne prehodila Ayra, no keď zbadala odraz vlastných očí v tých, s ktorými sa na ňu pozerala Gemini, podlomili sa jej kolená. Aj ona sa trápila, aj ju to bolelo.
   "No, dnes budem robiť večeru ja," povzdychol si Kyouhei, aby odbočil od témy. Na to Sunako hyperaktívne vyskočila na nohy a utiekla rýchlosťou svetla do kuchyne, a ich tam nechala o samote. V tichu tam traja boli dosť dlhú dobu.
   "Asi si to vôbec neuvedomuje, čo?" zatiahol Kyouhei, trochu súcitným hlasom.
   "Práve naopak. Uvedomuje si to všetko až priveľmi dobre. Avšak nechce si to pripustiť," odpovedala na to Gemini. Ayra sa pozviechala a dotackala sa k stolíku, z ktorého vzala fotografiu. Pousmiala sa nad ňou a v očiach jej Gemini zazrela sklenený pohľad, ktorý naznačoval slzy.
   "Čo sa deje?" opýtala sa s obavami.
   "Ale nič. Len mi... Len mi to pripomenulo staré časy. Pozri." Ayra ukázala svojej sestre fotku z čias, keď mali možno 10 rokov. Boli tam tak bezstarostné, netrápilo ich ešte vtedy nič. Žiadna epidémia menom láska. Ayra bola oblečená v ružových šatôčkách s copíkmi. Sunako mala na sebe žlté tričko a oranžovú sukničku, vlasy mala rozpustené, po plecia. Obe dve cerili zúbky, akoby súťažili, ktorá bude mať žiarivejší úsmev. Za to Gemini mala na sebe čierne tričko, čierne nohavice, dlhé vlasy s ofinou a dobre jej nebolo vidieť do očí. Aj keď tiež sa jej na tvári pohrával jemný úsmev.
   "Nebola si taká, aká je Sunako teraz, však?" spýtal sa Takano.
   "Nie, len som neznášala fotenie," zasmiala sa Gemini.
   "No to si pamätám, vždy si sa schovávala za svoje vlasy alebo za mňa či za Sunako. Boli to krásne časy. Popravde chýba mi to. Ale muži nie sú až takí zlí, pokiaľ si nájdeš toho pravého. To je vec, ktorú by trebalo vysvetliť Sunako na to, aby sa z toho konečne spamätala, je mi jej ľúto, ale sa dá dokopy."
   Kyouhei im vytrhol z ruky fotku a nachvíľu sa na ňu zadíval. Srdce mu zovrelo zvláštny pocit. Prečo on sa nikdy tak necítil? Prečo tiež nemohol byť milovaný rodinou? Namiesto toho ho vždy len prenasledovali dievčatá, ktoré ho vyhnali z domu. Kvôli tomuto si nemohol nájsť prácu. Vždy od neho chceli niečo viac.
   "Myslím, že sa pôjdem pozrieť za Sunako. Počkajte radšej tu," usmiala sa Ayra, žmurkla na Gemini a vybehla z izby.
   "Museli ste mať krásne detstvo," pousmial sa blonďáčik. Gemini prikývla.
   "To bolo až kým sa všetko nezmenilo a to mi je práve najviac ľúto. Možno vieš aký je to pocit, keď stratíš niečo, čo je pre teba veľmi dôležité."
   "Nedokážem to pochopiť. Nikdy pre mňa nebolo nič dostatočne dôležité, aby som pre to čokoľvek obetoval," odpovedal Kyouhei.
   "Ako to myslíš?"
   "Povedzme to takto- vychovala ma ulica. Čo viac k tomu dodať? Nepocítil som skutočnú lásku ako iné deti. Bol som odmietnutý svojimi vlastnými rodičmi. Neviem, aký to je pocit, niekoho milovať alebo byť milovaný."
   "Poviem ti len jedno, ten pocit je slovami neopísateľný. Neboj sa, raz príde niekto, kto ti dá pocítiť lásku. Či už skôr alebo neskôr. Alebo možno ten niekto sa už objavil. A už je len na tebe, či sa tej šance chopíš alebo nie. Každý si život tvorí sám. Či už bude šťastný alebo plný smútku, záleží už len a len na ňom." Gemini týmito slovami narážala na Sunako. Jej sestra nikdy pred nikým neprejavovala slabosť. Avšak čo videla, keď Kyouhei len trochu zvýšil hlas, alebo sa pred ňou objavil polonahý. Nebola si istá, či to Ayra stihla tiež zaregistrovať, ale Sunako sa vtedy začervenala a hneď schovala za skriňu. Možno to tak malo byť odjakživa. Možno bolo osudom, že sa stretli. Nech to bolo čokoľvek, bola si istá, že Sunako je jediná, ktorá ho dokáže skutočne pochopiť, od jadra až po obal...
 


Komentáře

1 Suu Suu | Web | 12. ledna 2011 v 14:07 | Reagovat

Jujujuuuu *-* Yamato nadeshi shuki henge (dufam, že to je dobre :D), na túto tému som ešte poviedku nečítala *-*

2 Daduška Daduška | Web | 12. ledna 2011 v 14:27 | Reagovat

jeeeej :D :D śa z toho teším jak malé decko :D strašne sa mi to páčilo a dúfam, že sa nestane to, že sa s tým sekneš, lebo Simona pridem do Kočíc!!! :D :D

inač som ťa chcela poprosiť aby si mi spravila nejaké tie obrázky na poviedky asi o takej veľkosti ako to bolo na Second World ... teda ak ti to nebude vadiť :D zatiaľ k tým trom čo mám v menu :D

3 SimaHatake SimaHatake | Web | 12. ledna 2011 v 16:44 | Reagovat

[1]: Yamato Nadeshiko SHICHI henge :) snáď sa ti poviedka pačila ^^

[2]: 1. už to je dopísané :D a po druhé- rada ti spravím...len mi napíš na FB čo by ku ktorým obrázkom malo byť..prípadne obrázky mi pošli a z nich ja už dačo urobím :D

4 Daduška Daduška | Web | 12. ledna 2011 v 19:16 | Reagovat

takže tá úžasná writerka si ty... a ja to nechám na teba len si k poviedkam najdi popis dobre? ešte dnes bude na blogu :D :D

5 Kirawa Kirawa | Web | 13. ledna 2011 v 20:55 | Reagovat

akože waw... toto vyzerá vážne ale vážne zaujímavo.... som veľmi zvedavá na ďalšiu kapitolu

6 SheeShee zasa šiši :) SheeShee zasa šiši :) | E-mail | Web | 16. ledna 2011 v 13:17 | Reagovat

wááá to bolo skvelé :) idem hneď na ďalší diel :)

7 short prom dresses short prom dresses | E-mail | Web | 12. ledna 2013 v 15:07 | Reagovat

May i ask which theme you use? Thanks in advance
http://www.speakdress.com

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama