DSO: Kapitola III.

11. dubna 2011 v 20:12 | SimaHatake |  → Dark Sisterhood's Order
Hneď na začiatok vám prinášam tretiu kapitolu DSO. Dúfam, že sem bude ešte niekto chodiť a písať komentáre. Dúfam, že je ešte niekto, komu táto poviedka zlepší náladu a aj ho pobaví alebo postaví proti rôznym životným situáciam a ukáže ako sa s nimi vysporiadať. Dúfam teda, že túto poviedku si ešte niekto niekedy prečíta :).




KAPITOLA TRETIA
Sunako sa zadívala na Kyouheiovu spiacu tvár. Bolo od neho tak milé, že ju nechal na posteli, ale cítila sa trápne. Spať v takejto svetlej posteli, na ktorej spal predtým on.
"Hovorím ti ľahni si tam! Ja nemám za potrebu aby som ťa tam obťažoval, ja nie som Ranmaru!" vykríkol na ňu a pritlačil ju na posteľ, z ktorej si zobral jeden vankúš a ľahol si na zem.
"Ja tu ale nemôžem spať."
Chlapec pokrútil hlavou. "Budeš musieť Sunako. Buď takto alebo v posteli so mnou." Diabolsky sa na ňu pozrel. Strhla sa ľahla si a zavrela oči. "Neublíži Ranmaru Ayre?"
"Je schopný všetkého, ale keďže je to tvoja sestra tak nie. A ak by to skúsil, si tu ty a ty ju ochrániš," usmial sa Kyouhei a tiež zavrel oči a otočil sa Sunako chrbtom. Svojím spôsobom ju mal rád a pútalo ho k nej čosi, čo nedokázal vysvetliť. Ale vedel jedno, Sunako bola iná ako všetky z dievčat, ktoré po ňom túžili. Ten cit... bola pre neho dôležitá?
Trochu sa zamrvila a prevrátila sa ku stropu. Hľadela do bielej steny a v tom si spomenula, že pri sebe nemá Hiroshiho. Pocítila tú neznesiteľnú túžbu ho vidieť, spýtať sa ho, či sa mu nič nestalo za tú dobu, čo s ním nebola. Tak sa postavila a potichu vyšla na tretie poschodie. Keď sa dotkla kľúčky na svojej izbe, začula tiché vzlykanie. Patrilo to Gemini. Sklonila hlavu k zemi a so smutným pohľadom sa vrátila do svojej izby.
Ráno Sunako vstala skoro a chcela ísť pripraviť jedlo, avšak zistila, že nejakou náhodou sa drží s Kyouheiom za ruku. Pokúsila sa ho striasť, ale keď to chcela, on ju v spánku stisol ešte pevnejšie. Po čele jej stekal pot. Nechcela ho zobudiť, ale zase nechcela tam trčať a čakať, kým vstane. Postavila sa priamo nad neho a tuho premýšľala.
"Nakahara... Sunako..."
Spozornela. Povedal jej meno, tak čakala, čo bude ďalej. Miesto ďalších slov sa len skrčil a pritisol si kolená viac k hrudi. Nohami Sunako nechtiac podkopol a tá naňho nešťastnou náhodou spadla.
"Panebože Sunako, čo robíš?" strhol sa zo spania.
"To ty!" vykríkla na neho a skôr než stihla hocičo urobiť, z nosa sa jej pustila krv. Kyouhei si ju posadil na kolená a podal jej vreckovku, no Sunako si ju pridržala a utiekla z izby. "Ach to bláznivé dievča, ale skutočne je zvláštna." Vstal a zničene zaľahol na posteľ.
Gemini pomaly zliezla dole za Sunako. "V noci..." šepla a Sunako sa zahľadela na jej opuchnuté oči. "Chcela si ísť do izby tak čo ťa odradilo?" Pretrela si oči vodou. "Nechcela si vidieť moje slzy?" Svojvoľne jej začala pomáhať s prípravou raňajok.
"Nie, nechcela. Nikdy som ťa nevidela plakať. Ale prečo?"
Gemini sklonila hlavu. "To je jedno," odvrátila pohľad a vzala tanier, ktorý položila do stredu stola. Začuli kroky a hlasy dvoch chlapcov. "Takenaga a Yuki," zašepkala si pre seba Gemini a sledovala ako dvaja chlapci schádzajú po schodisku.
"Dobré ráno, Gemini-chan, Sunako-chan. Dobré ráno. Čo máme dnes na raňajky?" Yuki sa nedočkavo posadil k stolu.
"Hneď budú hotové," usmiala sa Gemini a podávala im na stôl, keď zrazu sa celý domom ozvalo: "RANMARU DOSŤ!"
Všetci štyria vybehli hore a prudko roztvorili dvere Ranmaruovej izby. Stál tam nahý, len v boxerkách, pred Ayrou, ktorá mala na sebe tiež len spodné prádlo.
"Čo to bolo? Čo robíte?" spýtala sa šokovane Gemini.
"Hrali sme fľašu... no a naňho padlo zase, keď má na sebe už len toto... A on si to chce dať dole!" zhnusene zamrmlala Ayra.
"Preto si musela vrieskať na celý dom? Vieš jak sme sa zľakli? Ranmaru je schopný všetkého a tak som si nebol istý, čo si mám myslieť, že ti robí," zdesene zatiahol Takenaga. Sunako sa nahnevane pozrela na Ranmara.
"Mali by ste sa obliecť. Už za chvíľu budú raňajky."
Po polhodine prišiel aj Kyouhei. Samozrejme, Sunako sa mu vyhýbala. Po tom incidente ho nechcela vidieť minimálne hodinu. "Takže," Gemini sa posadila ku stolu. "Ako to bude s tým spaním? Budem tak spať stále?"
"A máme inú možnosť?" spýtal sa Ranmaru.
"Vlastne nie..." poznamenal Yuki, pri čom sa Ranmaru uškrnul. Ayra sa naňho zamračila.
"Nie, už s tebou hrať fľašu nebudem!"
"Mne to neprekáža, drahá Ayra. Ja mám v zálohe toľko ďalších aktivít," usmial sa na ňu a poslal jej vzdušný bozk.
"Chyťte ma niekto nech mu nerozbijem-..." Sunako a Gemini ju chytili za plecia.
"No ja osobne by som ťa v tom podporoval," zasmial sa Kyouhei a zložil Gemini a Sunako ruky. Obe sa na neho zadívali rovnakým pohľadom, no v jednom bola omnoho väčšia bolesť. Gemini striasla jeho ruku zo svojej a Sunako sa s červenaním odsunula o dva metre ďalej. Kyouhei sa presunul k Sunako a potľapkal ju po hlave.
"Sunako ďakujem ti veľmi pekne za raňajky." Vybehol hore do izby, aby na seba mohol hodiť školskú uniformu.
"Eto, čo tak, aby sme sa prezliekli v izbe Sunako? Jemu nedôverujem." Ayra zazrela na Ranmara. "No a čo bude s pomstou?" Ayrin úsmev sa dostal do diabolských tvarov. "No odmietanie bude horšie, ale tak poďme. Prídeme neskoro," pousmiala sa Ayra. Sunako sa previnilo pozrela na Gemini a cítila medzi nimi isté napätie, ale prečo? Čo sa vlastne stalo? Nie ona nemohla takto ďalej.
"Gemini, porozprávajme sa."
Tá však pokrútila hlavou. "Cestou do školy." Znova rovnaké gesto. "Poď lebo zmeškáme," povzdychla Gemini a nahodila na seba uniformu. "Môžeme vyraziť?" pozrela na Ayru a všimla si ako jej nová uniforma sadla.
"Samozrejme."
Vyšli z domu a hneď sa okolo nich zhluklo asi dvesto dievčat, ktoré im hádzali čokolády a vrhali na ne zamilované pohľady. Ranmaru chytil Ayru okolo pliec, čo sklamalo a nazúrilo veľa dievčat, avšak Ayra ho okamžite striasla, čím im dala novú nádej.
"Kyouhei!" zakričalo nejaké dievča. Hodila bonboniéru, ktorá letela priamo na jeho hlavu zozadu, avšak Gemini ju chytila skôr, než ho stisla trafiť.
"Dik."
"Gemini?" Sunako si opäť vyžiadala sestrinu pozornosť. "Môžeš na chvíľu?" Obe dve ostali vzadu, niekoľko metrov od nich. "Povieš mi, prečo si v noci plakala?"
"Ale... Pozerala som jeden horror a dosť som sa v noci bála," prehodila Gemini nezaujato.
"To určite."
"Tak dobre... Myslela som na NIEKOHO. A tak nejak... som si začala uvedomovať, že nikdy nemôže byť môj."
"Gemini. Neexistuje chlapec, ktorému by si sa nepáčila," povzbudila ju Sunako. "Nech to bol KTOKOĽVEK," pri čom Sunako rýchlo pozrela na Kyouheia a potom späť na svoju sestru, "určite ho budeš mať."
"Nie, nebudem." Gemini to zaregistrovala a sklonila hlavu k zemi. Keď to jej sestra vravela, neušiel jej ten smutný či sklamaný tón, ktorý používala tesne pred tým, ako sa začalo pred rokom jej "nové obdobie života".
Ayra odrazila pár čokolád, ktoré smerovali na Ranmara, Takenagu a Yukiho a medzitým počúvala rozhovor jej sestier. V tom momente jej to bolo jasné. Milovali jednu a tú istú osobu. Prečo k nim bol osud taký krutý? Oni dve si nezaslúžia aby trpeli kvôli mužovi.
Sunako sklonila hlavu a zaostávala za ostatnými. Sledovala ako Kyouhei kráča a túžila ho chytiť za ruku byť pri ňom blízko aj keď vedela, že nemôže. Už viac nechce trpieť. A vtedy ju pochytila tá myšlienka. Možno keby neprišli, ostal by len jej. Nepatril by nikomu inému, ona nechcela aby niekomu patril. Mal byť len jej! Zotrela si slzu z oka skôr, než stihla zazrieť denný svet. Ona nechce sestre ublížiť, ale zároveň nechce cítiť ďalšiu bolesť. Ale Gemini môže mať hocikoho!
Ayra sa zahľadela na to, ako sa Sunako lesknú oči a ako pohľad Gemini smeruje za každým iným smerom ako na Kyouheia a na Sunako. V tom ju však chytil Ranmaru okolo pása. Zaklonil ju na dol a chystal sa ju pobozkať, no Ayre "nechtiac" vystrelila noha a zasiahla Ranmarov rozkrok. Spadol na zem.
"Juu, prepáč, ale aspoň viem, že si muž," usmiala sa Ayra pohodila vlasmi a kráčala ďalej.
"To dievča je diabol," zasmial sa Yuki.
Škola ubiehala pomerne rýchlo. Cez veľkú prestávku sa Gemini a Ayra osamote pobrali na strechu školu, kde si vychutnávali desiatu.
"Kyouhei je celkom fešák, nie?" poznamenala Ayra a sledovala reakciu svojej sestry.
"Čo ja viem..."
"Predo mnou to predstierať nemusíš. Dávno som ťa prekukla. Aj teba, aj Sunako," prehodila čiernovláska. Gemini si zahryzla do spodnej pery.
"Som schopná kvôli Sunako toto všetko prekúsnuť. Som schopná kvôli nej aj trpieť. Nechcem sa o tom baviť."
"Dobre, dobre. Nemusíš na mňa hneď vyskočiť," ukľudnila ju Ayra.
"Máš pravdu, prepáč," ospravedlnila sa Gemini. Z poza rohu ich pozorovala Sunako. Zrazu ju dosť omrzelo to, čo si o svojich sestrách pomyslela. Že o nich pochybovala. Aj keď to bolo na chvíľu.
Sú to tie najlepšie sestry, aké si môže človek priať, pomyslela si. Pousmiala sa a vykročila k nim. Obe ich objala.
"Chcem, aby ste vedeli, že mám vás strašne rada a som nadšená, že ste sem prišli!" povedala im. Gemini a Ayra si vymenili nechápavé pohľady. Stisk jej opätovali.
"Aj my sme radi, že ťa vidíme..."
 


Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 12. dubna 2011 v 16:52 | Reagovat

juuuu som rada, že sem pribudla kapitolka :D bolo to úplne dobre napísané :D a páčilo sa mi to :)

2 Dany :) Dany :) | Web | 13. dubna 2011 v 21:01 | Reagovat

že konečne :D :D už som myslela, že spíšem petíciu :D :D
tak zase niečo dobré a kvalitné, už ma normálne prestáva baviť ťa vchvalovať :D :D a som zvedavá, jak sa to s tým týpkom na K vyrieši :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama